Školský vzdelávací program

pre 1. stupeň ZŠ – ISCED 1

1. strana

Školský vzdelávací program

Pre 1. stupeň ZŠ

Základná škola

D o l n ý     B a d í n   č.28

Vzdelávací program

Stupeň vzdelania ISCED 1

Dĺžka štúdia štyri roky

Vyučovací jazyk: slovenský 

Študijná forma – denná

Druh školy: štátna  

Predkladateľ:

Názov školy     Základná škola Dolný Badín č. 28

 Adresa            Dolný Badín 28, 96251

 IČO                 710060157 

Riaditeľ školy   Mgr. Jozef Marunčiak

Zriaďovateľ:    Obec

Názov             Dolný Badín

Adresa            Dolný Badín 16, 96251

Kontakty         Natália Mikulášiová – starostka obce

Platnosť dokumentu od 05.09.2008

                            Podpis riaditeľa

1.     Veľkosť  školy 

Sme štátna, neplnoorganizovaná škola s vyučovacím jazykom slovenským... V školskom roku 2023/2024 navštevuje našu školu  13 žiakov, rozdelených do dvoch tried: I. trieda - ročník prvý (7 žiaci) +  ročník druhý (1 žiak)

                                      II. trieda - ročník  tretí (4 žiaci) + ročník štvrtý (1 žiak)

Areál našej základnej školy je situovaný nad obcou, v blízkosti kostola. Tvorí ho jedna budova, súčasťou ktorej je  kotolňa na ekopelety a  pevné palivo a školský byt so slobodárkou. Veľkým plusom nášho areálu je množstvo zelene. Sú to trávnaté plochy, z ktorých najväčšia slúži ako multifunkčné ihrisko, ďalej listnaté a ihličnaté stromy, takže v podstate môžeme hovoriť o našej škole ako o škole v prírode.

2.     Charakteristika žiakov

     Všetci žiaci našej školy sú slovenskej národnosti. Sme dedinská škola a do                                            nášho školského obvodu patria tieto obce: Dolný Badín, Horný Badín, Čabradský Vrbovok, Drienovo, Selce. Niektorí žiaci z týchto spádových obcí žiaľ navštevujú aj ZŠ v Bzovíku, alebo v Krupine, čím klesá naplnenosť tried našej školy. Väčšina žiakov našej školy po ukončení 4. ročníka odchádza na ZŠ v Bzovíku, prípadne do Krupiny. Tak asi ako aj ostatné školy máme žiakov s výbornými výsledkami a aj žiakov so slabšími výsledkami. Žiakov rómskeho etnika na našej škole nemáme. Máme žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia. Všetkým sa pokúšame vytvoriť čo najlepšie podmienky na výchovu a vzdelávanie.

3. Charakteristika pedagogického zboru

Na našej malej škole pracujú v tomto šk. roku pedagógovia –  riaditeľ školy - plný úväzok, jeden na čiastočný úväzok na zastupovanie pani uč. na MD, asistentka učiteľa na polovičný úväzok, ktorý si dopĺňa v ŠKD 2 dni v týždni, vzchovávateľka v ŠKD - 10 hod týždenne,dvaja externí – kvalifikovaní učitelia náboženskej výchovy. Riaditeľ školy by mal absolvovať funkčné inovačné vzdelávanie.

4. Dlhodobé projekty

Sme zapojení do projektu Infovek a Škola podporujúca zdravie, Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných školách, NP Elektronizácia vzdelávacieho systému regionálneho školstva, NP Moderné vzdelávanie – digitálne vzdelávanie pre všeobecno – vzdelávacie predmety. Počas roka sa zapájame do rôznych krátkodobých projektov napr. v rámci environmentálnej výchovy, alebo Detský čin roka.

5. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi

Keďže sme inštitúcia, ktorá zabezpečuje výchovu a vzdelávanie detí a žiakov, pri našej práci spolupracujeme s rôznymi subjektami a partnermi, nakoľko bez tejto spolupráce by sme nemohli fungovať naplno. V prvom rade spolupracujeme s rodičmi našich žiakov. Stretávame sa s nimi na zasadnutiach RZ, ktoré sa spravidla konajú trikrát v roku. Na začiatku školského roka zasadá celoškolské ZR, na ktorom oboznámime rodičov s organizáciou roka, so školským poriadkom, s týmto školským vzdelávacím programom a ďalšími dokumentami a faktami, ktoré majú rodičia vedieť. Sme k dispozícii rodičom kedykoľvek po predchádzajúcom dohovore a taktiež voláme rodičov, keď sa vyskytnú akékoľvek problémy. Pozývame rodičov na rôzne kultúrne a iné podujatia organizované školou, aby rodičia mohli vidieť výsledky práce svojich detí. Chceli by sme zlepšiť spoluprácu s rodičmi a viac ich zapájať do činnosti a života školy. Hlavne ich potrebujeme presvedčiť o jednotnosti výchovy v škole a v rodine. Spolupracujeme aj so zariadeniami výchovného poradenstva a prevencie, nakoľko pribúdajú žiaci so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Naši žiaci navštevujú tieto zariadenia a tiež pracovníčky týchto zariadení nám ochotne pomôžu a poradia pri našich problémoch.

            Spolupracujeme taktiež so širokou verejnosťou, napr. pri organizovaní rôznych kultúrnych, alebo športových podujatí,  atď.

6. Priestorové a materiálno–technické podmienky školy

Škola má zriadené a využíva 3 učebne na bežné vyučovanie, z ktorých je jedna určená aj ako učebňa pre ŠKD a jednu PC učebňu s  počítačmi, skenerom, tlačiarňou a pripojením na internet a WiFi sieť, 2 Interaktívne tabuľe, 4 notebooky a 2 dataprojektory.. Vybavenie pomôckami je zastaralé. V celej budove školy boli vymenené plastové okná a dvere, prerobená strecha a strešná krytina,vymenené osvetlenie v triedach, vymenené umývadlá vo WC, prerobené kúrenie – výmena rádiatorov a pece na pevné palivo a ekopelety. V triedach a na chodbe sú vymenené podlahové krytiny, škola je vymaľovaná.

Zostáva ešte

•  zatepliť strechu  a obvodový plášť budovy
• areál školy uzavrieť
• vybaviť PC učebňu novými PC

Na toto všetko však je potrebné é množstvo finančných prostriedkov, ktoré s tak malým počtom žiakov nemáme, no treba dúfať, že aspoň postupne každý rok sa nám niečo z toho podarí zrealizovať.

7.     Škola ako životný priestor

Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, treba klásť dôraz na upravené a estetické prostredie tried, školského dvora, chodieb. O problémoch s týmto súvisiacich som sa už zmienil vyššie. Našou snahou je udržiavať tieto priestory v čo najlepšom stave.

Počas celého roka zverejňujeme aktuálne informácie o aktivitách školy na informačných tabuliach a nástenkách, snažíme sa o budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi a pedagógmi a to prostredníctvom rôznych aktivít, www stránky školy a taktiež cez rôzne kultúrne, športové a kvalitné protidrogové akcie. Taktiež vytvárame podmienky pre zaujímavé trávenie voľného času žiakov mimo vyučovania.

8.     Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

            Bezpečné a zdraviu vyhovujúce prostredie je prvoradou podmienkou na výchovu a vzdelávanie našich žiakov. Preto pravidelne realizujeme poučenie žiakov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci na všetkých predmetoch a pred každou akciou, organizujeme pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru. Obec zabezpečuje bezpečnostného technika, ktorý sa stará o  pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia, všetky potrebné revízie a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií. Snažíme sa odstraňovať všetky závady, ktoré by mohli viesť k úrazu žiakov a zamestnancov, pravidelne vykonávame cvičné požiarne poplachy, na ktorých nacvičujeme činnosť všetkých žiakov a zamestnancov pri vzniku požiaru.

1. Pedagogický princíp školy

                Žiakov našej školy chceme vzdelávať, ale zároveň aj vychovávať. Postupne sa chceme prepracovať k nasledovným hodnotám našej školy:

·         tolerancia

·         zodpovednosť

·         pozitívny vzťah k tvorbe a ochrane životného prostredia

·         pozitívny vzťah k regiónu

·         radosť zo života

·         empatia

·         zdravá ctižiadostivosť

·         realistické sebahodnotenie

·         otvorená komunikácia

·         ľudskosť

·         ochota pomôcť

·         zdravý životný štýl

·         samostatnosť

·         schopnosťprekonávať prekážky

            Naplnenie týchto hodnôt v reálnom živote našej školy znamená vplývať na žiakov v každej situácii, či už na vyučovaní,  v rámci záujmových útvarov, počas rôznych akcií, ale predovšetkým a najmä vlastným príkladom pedagogických a  všetkých ostatných zamestnancov školy.

2. Zameranie školy a stupeň vzdelania

V tomto školskom roku sme zvolili možnosť využitia voľného počtu hodín pre učebné predmety zo štátneho vzdelávacieho programu bez  rozšírenia učiva.         Nakoľko sme základná škola, chceme poskytnúť našim žiakom kvalitné základné vzdelanie tak, aby boli pripravení na štúdium na 2. Stupni ZŠ - nižšie sekundárne vzdelávanie. Chceme byť školou, ktorá vytvorí podmienky pre kvalitné vzdelávanie žiakov vo všetkých predmetoch. Dostatočným množstvom a tiež  rôznym zameraním našich záujmových útvarov chceme dosiahnuť, aby naši žiaci trávili zmysluplne svoj voľný čas. Bude potom už len na samotných žiakoch, ako využijú podmienky, ktoré im my vytvoríme,  pretože žiadny učiteľ nenaučí žiakov nič, ak sa oni sami nebudú chcieť učiť. Našou úlohou je žiakov presvedčiť o potrebe celoživotného vzdelávania.

            Chceme byť otvorenou školou, ktorá bude reagovať na potreby žiakov, rodičov a ďalších inštitúcií. Aby sme sa neustále zlepšovali, musíme počúvať okolie a reagovať na potreby a zmeny okolia a celej spoločnosti.

            V budúcnosti uvažujeme o profilácii našej školy smerom k regionálnej výchove, pretože história nášho okolia je veľmi bohatá s množstvom ľudových tradícií, zvykov a tiež s množstvom historických pamiatok. Toto všetko môže byť nevyčerpateľným zdrojom pre vzdelávanie a výchovu našich žiakov.

            Druhou možnou profiláciou je oblasť environmentalistiky. Príroda v našej obci, v jej užšom i širšom okolí tiež poskytuje veľké množstvo podnetov na profiláciu našej školy ako školy, zameriavajúcej sa na zdravé životné prostredie, jeho tvorbu a ochranu.

            Žiak našej školy, ktorý úspešne absolvuje posledný ročník ucelenej časti vzdelávacieho programu odboru vzdelávania pre prvý stupeň základnej školy získa stupeň vzdelania ISCED 1 – primárne vzdelanie. Dokladom o získanom stupni vzdelania je vysvedčenie s doložkou. 

3.     Profil absolventa
 

Snažíme sa vzdelávanie robiť nielen tak, aby naši žiaci mali potrebné vedomosti a zručnosti, ale aby všetky svoje vedomosti, zručnosti, schopnosti dokázali aj správne využiť pri realizácii úloh.

            Sme škola a ako vzdelávacia inštitúcia sa nevzdávame ani úlohy výchovy, preto chceme, aby náš absolvent bol aj usilovný, svedomitý, samostatný, čestný.      

Absolvent  programu primárneho vzdelania  má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, počtárskej  prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti.  Získal  základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Váži si seba aj druhých ľudí, je spôsobilý ústretovo komunikovať a spolupracovať, je vnímavý k potrebám iných. Získal základy používania materinského, štátneho a cudzieho jazyka.

Úroveň rozvinutosti kľúčových spôsobilostí, ktoré žiaci dosiahnu na konci programu primárneho vzdelávania, nie je ukončená. Vytvára len bázu pre následné stupne vzdelávania, pre celoživotné učenie sa, pre zapojenie sa do pracovného procesu. Rozvíjaním kľúčových spôsobilostí v životnom kontexte obsahu predmetov je tvorený model absolventa programu primárneho stupňa vzdelávania.

Absolvent primárneho vzdelania má osvojené tieto kľúčové spôsobilosti[1]:

         (a) sociálne komunikačné spôsobilosti

• vyjadruje sa súvisle, výstižne a kultivovane písomnou aj ústnou formou primeranou primárnemu stupňu vzdelávania,
• dokáže určitý čas sústredene načúvať, náležite reagovať, používať vhodné argumenty a vyjadriť svoj názor,
• uplatňuje ústretovú komunikáciu pre vytváranie dobrých vzťahov so spolužiakmi, učiteľmi, rodičmi a s ďalšími ľuďmi, s ktorými prichádza do kontaktu,
• rozumie rôznym typom doterajších textov a bežne používaným prejavom neverbálnej komunikácie a dokáže na ne  adekvátne reagovať,
• na základnej úrovni využíva technické prostriedky  medzi osobnej komunikáciu,
• rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a  preukazuje záujem o primeranú formu medzikultúrnej komunikácie,
• v cudzích jazykoch je schopný na primeranej úrovni porozumieť  hovorenému textu, uplatniť sa v osobnej konverzácii, ako aj tvoriť texty, týkajúce sa bežných životných situácií,

         (b) spôsobilosť v oblasti matematického a prírodovedného myslenia

       -   používať základné matematické myslenie na riešenie rôznych praktických problémov v  

           každodenných situáciách a schopnosť (na rôznych úrovniach) používať matematické

           modely logického a priestorového myslenia a prezentácie (vzorce, modely)

• rozvíja si schopnosť objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede, ktoré vedú k systematizácii  

poznatkov,

        (c) spôsobilosti v oblasti informačnej a komunikačnej technológie

        - žiak vie používať vybrané informačné a komunikačné technológie pri vyučovaní a učení sa,

        -   ovláda základy potrebných počítačových aplikácií, vie používať kreslenie a písanie na

            počítači,

• dokáže komunikovať pomocou elektronických médií,
• uvedomuje  si rozdiel medzi reálnym a virtuálnym svetom,
• rozumie príležitostiam a možným rizikám, ktoré sú spojené s využívaním internetu a mobilných telefónov, 

        (d) spôsobilosť  učiť sa učiť sa

• získava schopnosť sebareflexie  pri poznávaní svojich myšlienkových postupov,
• na základe poskytovaných možností uplatňuje základy rôznych techník učenia sa a efektívne si osvojuje poznatky a študijné návyky,
• vyberá a hodnotí získané informácie, spracováva ich a využíva vo svojom učení a v iných činnostiach,
• zlepšuje svoju vytrvalosť a iniciatívu, hodnotí svoj pokrok,  akceptuje spätnú väzbu a uvedomuje si svoje rozvojové možnosti,
•  

       (e)  spôsobilosť  riešiť problémy

• vníma a sleduje problémové situácie v škole a vo svojom najbližšom okolí, vie rozoznať ozajstný problém, premýšľa o jeho príčinách a navrhne riešenie podľa svojich vedomostí a skúseností z danej oblasti,
• pri riešení problémov hľadá a využíva rôzne informácie,  skúša viaceré možnosti riešenia problému, overuje správnosť riešenia a osvedčené postupy aplikuje pri podobných alebo nových problémoch,
• pokúša sa problémy a konflikty vo vzťahoch riešiť primeraným (chápavým a spolupracujúcim) spôsobom,

      (f)    osobné, sociálne a občianske spôsobilosti

• vytvára si pozitívny sebaobraz, ktorý podporuje žiacku sebadôveru a sebarozvoj,
• uvedomuje si vlastné potreby a aktívne využíva svoje možnosti,
• uvedomuje si svoje silné a slabé stránky ako svoje rozvojové možnosti,
• sústreďuje sa na kvalitu a vhodnosť svojho výberu voľných činností, aktívne si chráni svoje fyzické a duševné zdravie,
• kontroluje vlastné konanie (vrátane násilných a sebazničujúcich modelov konania) a vie odhadnúť dôsledky svojich rozhodnutí a činov,
• uvedomuje si svoje práva a povinnosti a aktívne ich realizuje,
• účinne spolupracuje v skupine, podieľa sa na vytváraní triednych a celoškolských pravidiel,  je zodpovedný a dodržiava dohody,
• ochotne prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, diskutuje o nich, prispieva k spoločnej práci,
• podieľa sa na vytváraní podporujúcej a motivujúcej sociálno-emočnej klímy v triede a dobrých medziľudských vzťahov,

        (g)spôsobilosť  vnímať a chápať kultúru a vyjadrovať sa nástrojmi kultúry

• dokáže sa vyjadrovať na úrovni základnej kultúrnej gramotnosti prostredníctvom umeleckých a iných vyjadrovacích prostriedkov,
• dokáže pomenovať druhy umenia a ich hlavné nástroje a vyjadrovacie prostriedky (na úrovni primárneho vzdelávania),
• uvedomuje si význam umenia a kultúrnej komunikácie vo svojom živote,
• cení si a rešpektuje kultúrno-historické dedičstvo a  ľudové tradície,
• rešpektuje vkus iných ľudí a  primerane veku dokáže vyjadriť svoj názor a vkusový postoj,
• pozná základné pravidlá, normy a zvyky súvisiace s úpravou zovňajšku človeka,
• pozná pravidlá spoločenského kontaktu (etiketu), 
• správa sa kultúrne, kultivovane, primerane okolnostiam, situáciám, sociálnym pozíciám a rolovým  funkciám,
• je tolerantný a empatický k prejavom iných kultúr.

4.     Pedagogické stratégie

5.  Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

         Máme dvoch žiakov so ŠVVP, ktorí sú integrovaní v bežnej triede ZŠ.

         Pre žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia sa snažíme vytvárať v škole vhodné podmienky najmä  výberom adekvátnych metód a foriem práce, možnosťou tráviť voľný čas v škole a samozrejme spoluprácou so zákonnými zástupcami.

6. Začlenenie prierezových tém

Prierezové témy sú začlenené do predmetov podľa svojho obsahu a uvedené sú v učebných osnovách jednotlivých predmetov.

Vnútorný systém hodnotenia kvality zameriame na 3 oblasti:

1. Hodnotenie žiakov

2. Hodnotenie pedagogických zamestnancov

3. Hodnotenie školy

1.     Hodnotenie vzdelávacích výsledkov práce žiakov

   Cieľom hodnotenia vzdelávacích výsledkov žiakov v škole je poskytnúť žiakovi a jeho rodičom spätnú väzbu o tom, ako žiak zvládol danú problematiku, v čom má nedostatky, kde má rezervy, aké sú jeho pokroky. Súčasťou hodnotenia je tiež povzbudenie do ďalšej práce, návod, ako postupovať pri odstraňovaní nedostatkov. Cieľom je ohodnotiť prepojenie vedomostí so zručnosťami a spôsobilosťami. Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu a ďalších predpisov

Hodnotenie prospechu a správania

1. Prospech žiaka v  jednotlivých vyučovacích predmetoch sa klasifikuje týmito stupňami:

         1 – výborný,

         2 – chválitebný,

         3 – dobrý,

         4 – dostatočný,

         5 – nedostatočný.

Stupeň 1 (výborný)                                                      

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich pohotovo využívať pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Samostatne a tvorivo uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné až originálne.

Stupeň 2 (chválitebný)                                              

Žiak ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a  vie ich pohotovo využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré tvorivo aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Jeho ústny aj písomný prejav má občas nedostatky v správnosti, presnosti a  výstižnosti. Grafický prejav je prevažne estetický. Výsledky jeho činností sú kvalitné, bez väčších nedostatkov.

Stupeň 3 (dobrý)                                                       

Žiak má v celistvosti a úplnosti osvojené poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a pri ich využívaní má nepodstatné medzery. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré využíva pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach s menšími nedostatkami. Na podnet učiteľa uplatňuje osvojené vedomosti a kľúčové kompetencie pri riešení jednotlivých úloh, hodnotení javov a zákonitostí. Podstatnejšie nepresnosti dokáže s učiteľovou pomocou opraviť. V ústnom a písomnom prejave má častejšie nedostatky v správnosti, presnosti, výstižnosti. Grafický prejav je menej estetický. Výsledky jeho činností sú menej kvalitné.

Stupeň 4 (dostatočný)

Žiak má závažné medzery v celistvosti a úplnosti osvojenia poznatkov a zákonitostí podľa učebných osnov ako aj  v  ich využívaní. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú podstatné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov a hodnotení javov. Jeho ústny aj písomný prejav má často v správnosti, presnosti a výstižnosti vážne nedostatky. V kvalite výsledkov jeho činností sa prejavujú omyly, grafický prejav je málo estetický. Vážne nedostatky dokáže žiak s pomocou učiteľa opraviť.

Stupeň 5 (nedostatočný)

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, má v nich závažné medzery, preto ich nedokáže využívať. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú značné chyby. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav je nesprávny, nepresný. Kvalita výsledkov jeho činností a grafický prejav sú na nízkej úrovni. Vážne nedostatky nedokáže opraviť ani s pomocou učiteľa.

(1)  Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prvý stupeň základnej školy uvádza arabskou číslicou, označujúcou klasifikačný stupeň, pre druhý stupeň sa vypíše slovom.

(2)  Prospech z jednotlivých vyučovacích predmetov sa na vysvedčení pre prípravný ročník, nultý ročník, prvý ročník až štvrtý ročník základnej školy môže hodnotiť slovne stupňami:

1. dosiahol veľmi dobré výsledky,

b)               dosiahol dobré výsledky,

c)    dosiahol uspokojivé výsledky,

d)    dosiahol neuspokojivé výsledky.

Stupeň  dosiahol veľmi dobré výsledky

Žiak je tvorivý a iniciatívny, uplatňuje vlastné nápady, je otvorený voči novým podnetom, dokáže vyjadriť veku primerané postoje, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov. Žiak vie vyhľadávať a využívať informácie, jeho myslenie je kritické,  dokáže hľadať vlastné riešenia, uplatňovať osvojené kľúčové kompetencie, účinne si organizuje svoju prácu a je schopný samostatne pracovať po predchádzajúcom návode učiteľa.  Pri riešení úloh pohotovo uplatňuje logické operácie, číta s porozumením súvislé texty, funkčne využíva matematické vedomosti a zručnosti. V presnosti a úplnosti požadovaných poznatkov, faktov a pojmov a vo vzťahu medzi nimi má nepodstatné medzery. Osvojené poznatky a zručnosti aplikuje pri riešení teoretických a praktických úloh samostatne, s minimálnymi odchýlkami. Jeho ústny aj písomný prejav je správny, výstižný. Grafický prejav je  estetický. Výsledky jeho činností sú veľmi dobré, originálne.

Stupeň  dosiahol dobré výsledky

Žiak sa snaží byť tvorivý, iniciatívny, ovláda poznatky, pojmy a zákonitosti podľa učebných osnov a vie ich využívať. Má osvojené kľúčové kompetencie, ktoré s miernou podporou učiteľa aplikuje pri intelektuálnych, motorických, praktických a iných činnostiach. Osvojenú slovnú zásobu dokáže používať pri komunikácii, hodnotení javov a zákonitostí samostatne a kreatívne alebo s menšími podnetmi učiteľa. Číta s porozumením, pri riešení úloh uplatňuje logiku.  Občas potrebuje usmernenie a motiváciu k ďalšiemu sebazdokonaľovaniu. Jeho ústny aj  písomný prejav je menej presný a výstižný. Grafický prejav je estetický, bez väčších nepresností. Kvalita výsledkov činností žiaka je dobrá.

Stupeň  dosiahol uspokojivé výsledky

Žiak nerozširuje svoju tvorivosť, chýba mu iniciatívnosť, priemerne si osvojuje poznatky a zákonitosti podľa učebných osnov. Pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií sa vyskytujú  nedostatky. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, zdržanlivý pri vyjadrovaní svojich postojov, podlieha stereotypu. Čítať s porozumením dokáže len s pomocou učiteľa. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti nedostatky. Grafický prejav je málo estetický. Žiak často potrebuje usmernenie svojej práce, kvalita výsledkov jeho činností je uspokojivá.

Stupeň  dosiahol neuspokojivé výsledky

Žiak si neosvojil vedomosti a zákonitosti požadované učebnými osnovami, nedokáže ich využívať. Prejavuje slabšie vyjadrovacie schopnosti, nespĺňa kritériá pri riešení teoretických a praktických úloh s uplatňovaním kľúčových kompetencií. Je nesamostatný pri využívaní poznatkov, hodnotení javov, nevie svoje vedomosti uplatniť ani na podnet učiteľa. Pri využívaní poznatkov potrebuje sústavnú pomoc. Jeho ústny a písomný prejav má v správnosti, presnosti a výstižnosti podstatné nedostatky, grafický prejav je na nízkej úrovni. Žiak nedokáže uspokojivo pracovať, kvalita výsledkov jeho činností je neuspokojivá.

4. Súčasťou vysvedčenia prípravného ročníka, nultého ročníka a prvého až štvrtého ročníka môže byť slovný komentár za každý polrok, v ktorom je súhrn zhodnotenia vedomostí, zručností, návykov a postojov žiaka. Obsah slovného komentára nesmie obsahovať negatívne odsudzujúce výroky, aby nepôsobil deštruktívne, ale vždy konštruktívne a povzbudzujúco, má byť zameraný na pozitívnu motiváciu k ďalšiemu vzdelávaniu s prihliadnutím na individuálne predpoklady žiaka.   
5. Správanie žiaka sa  klasifikuje týmito stupňami:

1  – veľmi dobré,

2  – uspokojivé,

3  – menej uspokojivé,

4  – neuspokojivé.

Stupeň 1 (veľmi dobré)

Žiak dodržiava pravidlá správania a ustanovenia školského poriadku a len ojedinele sa dopúšťa menej závažných previnení.

Stupeň 2 (uspokojivé)

Žiak porušuje jednotlivé pravidlá školského poriadku, je prístupný výchovnému pôsobeniu a usiluje sa svoje chyby napraviť.

Stupeň 3 (menej uspokojivé)

Žiak závažne porušuje pravidlá správania a školský poriadok alebo sa dopúšťa ďalších previnení.

Stupeň 4 (neuspokojivé)

Žiak sústavne porušuje pravidlá správania a  školský poriadok, zámerne narúša korektné vzťahy medzi spolužiakmi a závažnými previneniami ohrozuje ostatných žiakov a zamestnancov školy.

(6)  Celkové hodnotenie žiaka prípravného ročníka, nultého ročníka, prvého ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a)      prospel (a),

a)          neprospel (a).

(7)  Celkové hodnotenie žiaka druhého ročníka až deviateho ročníka základnej školy sa na konci prvého polroka a druhého polroka na vysvedčení vyjadruje:

a)    prospel (a) s vyznamenaním,

b)    prospel (a) veľmi dobre,

c)    prospel (a),

d)    neprospel(a).

(8)  Pri vypisovaní pedagogickej dokumentácie (triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list žiaka) sa môžu používať skratky uvedené v prílohe č. 1.

(9)  Žiak prospel s vyznamenaním, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá prospech horší ako chválitebný, priemerný stupeň prospechu z povinných vyučovacích predmetov nemá horší ako 1,5 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol dobré výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

(10)   Žiak prospel veľmi dobre, ak ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nemá stupeň prospechu horší ako dobrý, priemerný stupeň prospechu z povinných predmetov nemá horší ako 2,0 a jeho správanie je veľmi dobré; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nedosiahol horšie hodnotenie ako „dosiahol uspokojivé výsledky“ a jeho správanie je veľmi dobré.

(11)   Žiak prospel, ak nemá stupeň prospechu nedostatočný  ani v jednom povinnom vyučovacom predmete; ak pri slovnom hodnotení ani v jednom povinnom vyučovacom predmete nebol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

(12)   Žiak neprospel, ak má z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške stupeň nedostatočný; ak pri slovnom hodnotení z niektorého povinného vyučovacieho predmetu aj po opravnej skúške bol hodnotený ako „dosiahol neuspokojivé výsledky“.

(13)   Žiakovi, ktorý je v niektorom vyučovacom predmete neklasifikovaný (nehodnotený), sa na vysvedčení a v katalógovom liste uvádza namiesto klasifikačného stupňa alebo slovného hodnotenia slovo:

a)    absolvoval, ak sa žiak aktívne zúčastňoval na vyučovacom procese daného predmetu alebo ak bol žiak prítomný na vyučovacej hodine, aj keď zo závažných objektívnych dôvodov nepracoval,

b)    neabsolvoval, ak žiak zo závažných dôvodov nemohol vykonávať požadované intelektuálne a motorické činnosti, a preto sa na vyučovacom predmete ospravedlnene nezúčastňoval,

c)    neabsolvoval, ak žiak na vyučovacej hodine nepracoval, nevie uplatniť svoje vedomosti a zručnosti ani na podnet učiteľa; celkové hodnotenie takého žiaka je neprospel.

.

2.     Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

3. Hodnotenie školy

Cieľom hodnotenia je:

-           aby žiaci a ich rodičia získali dostatočné a hodnoverné informácie o tom, ako  zvládajú požiadavky na ne kladené,

-           aby aj verejnosť vedela, ako škola dosahuje ciele, ktoré sú na žiakov kladené v ŠVP.

Vlastné hodnotenie školy zameriame na:

-               reálnosť a spĺňanie cieľov stanovených v školskom vzdelávacom programe

-               posúdenie toho, ako škola spĺňa ciele, ktoré sú v Štátnom vzdelávacom   programe

-               oblasti, v ktorých škola dosahuje dobré výsledky a v ktorých slabšie, vrátane      návrhov a opatrení

Pre objektívne hodnotenie školy budeme pravidelne monitorovať:

-                     podmienky na vzdelanie

-                     spokojnosť s vedením školy a učiteľmi

-                     klímu školy

-                     priebeh vzdelávania

-                     podmienky a vzdelávanie žiakov so ŠVVP

-                     výsledky vzdelávania

Kritériom pre nás je:

-                                spokojnosť žiakov, rodičov, učiteľov

-                                kvalita výsledkov

Ako nástroje na zisťovanie úrovne stavu budeme používať:

-                    dotazníky pre žiakov a rodičov

-                    analýza úspešnosti žiakov na súťažiach a olympiádach

Základná škola Dolný Badín č. 28   školský rok  2023/2024

platný pre primárne vzdelávanie

ISCED 1

Poznámky:

1.      Všetky výchovy sú neklasifikované.

2.      Na NBV sú spojení žiaci 1. až 4. ročníka.

3.    Na Prírodovede , Vlastivede,  sú spojení žiaci 3.  a 4. ročníka a na Prvouke 1. a 2. ročníka 

4.      Na JSaL, M sú spojení žiaci 1. a 2. ročníka, 3. a 4. ročníka

5.      Na výtvarnej výchove sú spojení žiaci  1. až 4. ročníka.

6.      Na hudobnej výchove sú spojení žiaci  1. až 4. ročníka.

7.      Na telesnej výchove sú spojení žiaci  1. až 4. ročníka.

8.      ANJ v 1. a  2. ročníku je vyučovaný na základe prejaveného záujmu rodičov.

9.      Disponibilné hodiny v príslušných predmetoch sa využívajú na  precvičovanie učiva, rozšírenie učiva, projektovú činnosť.

Schválil:   Zriaďovateľ  .................................................................

                  Rada školy  ...................................................................

Prílohy:

Príloha č. 1 Rozpracovanie obsahu učiva jednotlivých predmetov:

1.ROČNÍK

      OBSAH JEDNOTLIVÝCH PREDMETOV

1.Charakteristika predmetu

Jazyk slovenský v 1. ročníku základnej školy má prioritné a špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorých základ žiaci získavajú práve v 1. ročníku ZŠ. Žiak si z predškolského obdobia prináša so sebou určité jazykové zručnosti a návyky, ktoré má následne rozvíjať z viacerých aspektov. K hlavným aspektom patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry, ktoré by mal zvládať na elementárnej úrovni. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením. Nezanedbateľnou je i emocionálna stránka jazykovej výchovy - vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám, a prostredníctvom nich k materinskému jazyku, ako nositeľovi národných tradícií a formovania národného povedomia žiaka. Písanie je základným nástrojom gramotnosti a zároveň slúži aj ako prostriedok dorozumievací a komunikačný. Na hodinách písania sa žiaci učia písať predpísané tvary písmen a číslic (latinka) s ohļadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. V oblasti slohu sa učia žiaci vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu.

Slovenský jazyk a literatúra v 1. ročníku sa bude vyučovať v časovej dotácii 9 hodín týždenne, pričom 8 hodín bude odučených podļa ŠVP a 1 hodina bude využitá na precvičenie a upevnenie učiva.

2.Ciele predmetu

Cieľom vyučovania slovenského jazyka v 1. ročníku ZŠ je predovšetkým:

• osvojiť si základy písanej reči (čítania a písania)
• poskytovať bohaté skúsenosti s významom – komunikačnou a vzdelávacou funkciou písanej reči
• osvojiť si elementárne vedomosti v rovine lexikálnej, morfologickej, syntaktickej a štylistickej
• osvojiť si základné pravidlá pravopisu a znalosť písma
• získať základné poznatky o zvukovej stránke jazyka
• osvojiť si návyky správnej výslovnosti
• poznávať jazykové prostriedky  a vedieť ich využívať v jazykovom systéme
• prehlbovať si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa
• jazykové prostriedky vedieť vzájomne prepájať v jazykovom systéme
• viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)
• zoznámiť žiakov s rôznymi formami médií, učiť ich vyberať vhodné relácie, kultúru, upozorniť na nebezpečenstvo na internete

Učebné zdroje:

- vyvodzovanie písmen (obrázky, kocky), písmená a obrázky

- Šlabikár 1. a 2. časť, Čítanka, Moje prvé čiary, Písanka 1–6, Pohrajme sa s diktátmi,

detské časopisy, odborná literatúra (encyklopédie), didaktické prostriedky, svojpomocné zhotovené pomôcky.

3. Stratégia vyučovania výchovné a vzdelávacie metódy a formy

             Metódy a formy, ktoré vedú k dosiahnutiu cieľa, ktorým je spisovné ovládanie reči v ústnom i písomnom prejave sú rôzne a rôzni autori ich  odporúčajú používať individuálne. Výsledkom tvorivej spolupráce učiteľ – žiak je správne používanie jazyka a jeho uplatňovanie v praktickom živote aj v písomnom prejave. Tento proces by sa mal diať automaticky bez toho, aby si žiak uvedomoval zákonitosti stavby jazyka a jeho usporiadania.

    Systematická spolupráca pôsobiaca v interakcii učiteľ – žiak  bude smerovať k hlbšiemu poznaniu materinského jazyka, k väčšej hrdosti a úcte k jazyku, čo v praxi znamená, že žiaci budú svoj jazyk poznať, budú ho vedieť používať, budú ním tvorivo myslieť a bez ťažkosti sa budú ním aj písomne vyjadrovať.

Voľba vyučovacích metód, foriem, techník je v kompetencii učiteľa, hlavným kritériom ich výberu by mala byť miera efektivity plnenia vyučovacieho cieľa, pričom je žiaduce vhodne využívať alternatívne, aktivizujúce a progresívne formy a metódy vyučovania. Vybrané metódy, formy majú byť veku primerané a majú a podporovať motiváciu, záujem a tvorivé činnosti žiakov. Sú to:

1.metódy získavania štylistických vedomostí (poznávanie sprostredkované učiteľom, pozorovanie ukážkových jazykových prejavov a ich analýza, posudzovanie textov z bežnej komunikačnej praxe)

2.metódy nácvičné – slohové cvičenia nižšieho typu (odpisovanie, napodobňovanie, imitovanie, mechanická reprodukcia, práca s otázkami, práca s básnickým textom, spojenie výtvarného prejavu s rozprávaním, práca s ilustráciami a obrázkami) a slohové cvičenia vyššieho typu (štylizačné, textové).

3. metódy

            -dvojpólovej interakcie žiak – obsah (tiché čítanie s porozumením, samostatné riešené       jazykové cvičenia, samostatné zhotovovanie projektov, produkčné textové cvičenia)                -trojpólovej interakcie žiak – spolužiaci – obsah (partnerské vyučovanie, práca             v skupinách, kooperatívne vyučovanie)

            -štvorpólovej interakcie učiteľ – žiak – spolužiaci – obsah (rozhovor, vysvetľovanie,         rozprávanie, názorno-demonštračné a manipulačné metódy, beseda, debata, diskusia,     dramatizácia, tvorivá dramatika, metódy rozvíjania kritického myslenia, zhotovovanie  projektov, didaktické hry, metódy využívania IKT

4. metódy utvárania jazykovej kompetencie žiaka (riadený induktívny rozhovor,   pozorovanie, kognitívne jazykové cvičenia, aplikatívne jazykové cvičenia, riadený       deduktívny rozhovor, štylizačné cvičenia, cinquain, pojmová mapa

5. metódy rozvíjania komunikačných zručností žiaka (cvičenia na rozvíjanie          fonematického sluchu, štruktúrované počúvanie, zvukové hádanky, štruktúrované čítanie, cloze test, výzvovo-otázkové podnety, imitácia hovorená alebo písaná,           pantomíma, reprodukcia textu, dramatizácia textu, rôzne dychové, hlasové             a artikulačné cvičenia, cvičenia na funkčné používanie jazykových prostriedkov, výrazné           čítanie, dialogizované čítanie, invenčné a selekčné cvičenia (štylizačné,       brainstorming,             zhlukovanie, tvorivá vizualizácia), nácvik konverzačných rituálov, rolový dialóg,            rečnícke cvičenia, rôzne námetové hry, situačné a inscenačné metódy, kompozičné     cvičenia, kompozično-štylizačné cvičenia, tvorivé písanie, metódy úpravy a opravy          textov,

6. metódy formovania komunikačných a osobnostných postojov a hodnôt (komparačné    cvičenia, skupinová diskusia, kooperatívne aktivity, voľné písania, tvorivé písanie

7. metódy        diagnostikovania komunikačnej kompetencie žiaka ( kontrolné jazykové cvičenia,             hodnotiaci komplex výzvovo-otázkových podnetov, diagnostické využitie pojmovej   mapy, kontrolné testy, participačné pozorovanie, hodnotenie súvislých hovorených        a písaných produktov žiaka, jazykové cvičenia (výslovnostné, pravopisné, lexikálne,             morfologické, syntaktické, kombinované) a slohové cvičenia.

4.Kompetencie a spôsobilosti žiaka                                                                  

Kompetencie, spôsobilosti, ktoré je potrebné zvládnuť v procese vyučovania slovenského jazyka, a ktoré sa opierajú o kľúčové /základné/ kompetencie. Zaraďujeme sem:

Poznávacie a rečové kompetencie

Percepčno-motorické zručnosti 

-       čítať text plynulo, primeraným tempom s porozumením, s vhodnou intonáciou a melódiou reči

-       odpísať, prepísať alebo podľa diktovania napísať primerane náročný text

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti  

-       Zapamätať si základné informácie a vedieť ich použiť v praxi

-       V písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 1. - 4. ročník ZŠ

Analytické zručnosti

-       Fonologické schopnosti – analýza a syntéza zvukovej roviny jazyka na úrovni vety, slova,  slabiky, hlásky, identifikácie rýmu a aliterácií

Tvorivé zručnosti

-       Porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)

-       Porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)

-       Dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner

-       Zdramatizovať kratší prozaický alebo básnický text. Žiaci si rozdelia úlohy z textu a snažia sa zahrať krátky príbeh z textu. Dbáme na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb.

Verejná prezentácia textu, verejný prejav

-       Pri ústnom prejave dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na (primeranej) úrovni.

-       Osvojiť si výslovnostnú normu s uplatnením suprasegmentálnych javov

-       Reprodukovať umelecký text (doslovne, podrobne, stručne).

Informačné zručnosti

-       Naučiť žiaka poznať a používať jazykové slovníky a príručky

• (platí od 2. ročníka ZŠ a na primeranej úrovni)

Komunikačné zručnosti

-   Adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu

-   Vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu

-   Naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor

5.Hodnotenie predmetu

Obsah hodnotenia žiakov sa sústredí na pozitívnu motiváciu. Musí byť však objektívne a kritické. Učiteľ sa nekoncentruje na to, čo žiak nevie, ale vyzdvihuje, v čom sa mu darí, čo zvládol a do akej miery. Zameriava sa na ďalší rozvoj žiakov so zreteľom na ich individuálne schopnosti a usilovnosť. Nie je vhodné porovnávať dvoch jednotlivcov. Pomalší žiaci by mohli získať pocit menejcennosti. Treba hodnotiť každý pokrok u slabších žiakov. Porovnávať len s ním samým. Školská úspešnosť žiakov je podmienená v rôznej miere ich rozumovými, pamäťovými, motivačnými a autoregulačnými dispozíciami. Prváci intenzívne prežívajú potrebu dobrého výkonu. U menej úspešných žiakov pomáha individuálny prístup učiteľa, diferencované zadávanie úloh, odborné diagnostikovanie príčin školského zlyhávania, spolupráca so špeciálnym pedagógom. Každý malý úspech, pocity radosti a ich intenzívne prežívanie povzbudzujú menej úspešných žiakov, aby boli vytrvalejší a dosiahli lepšie výsledky.

Žiaci sú v 1. ročníku hodnotení slovne, motivačnými pečiatkami do šlabikára a v písankách s predtlačou sú hodnotiace znaky, ktoré si žiaci sami podľa vlastného uváženia vyfarbujú. Domáce úlohy hodnotí učiteľ. Pri hodnotení žiakov sa riadime podľa Metodického pokynu č. 7/2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.

KRITÉRIÁ HODNOTENIA KONTROLNÝCH PRÁC A KONTROLNÝCH DIKTÁTOV

Počet kontrolných diktátov v jednotlivých ročníkoch / počet slov v diktáte

1.ročník:                                             podľa potreby

2.ročník:                                                         6          /           10 – 20 slov

3.ročník:                                                         8          /           20 – 30 slov

4.ročník:                                                         7          /           30 – 50 slov

Počet kontrolných prác v 2. - 4. roč.

sú  3: vstupná, polročná a záverečná .

Vstupná kontrolná práca nie je klasifikovaná.

V 1. ročníku zadáva kontrolné práce vyučujúci podľa potreby, najviac však 2.

KLASIFIKÁCIA  DIKTÁTOV:            POČET BÁSNÍ K PREDNESU SPAMATI:

Počet chýb                  Známka

0 – 1                                       1                            1. ročník - 2

2 – 4                                       2                            2. ročník – 2 + Krása slova

5 – 7                                       3                            3. ročník – 2 + Krása slova

8 – 10                         4                                 4. ročník – 2 + Krása slova

11 a viac                                 5

KLASIFIKÁCIA  KONTROLNÝCH  PRÁC:

Úspešnosť /%/             Známka

100 – 90                                             1

  89 – 75                                             2

  74 – 50                                              3

  49 – 25                                             4

  24 – 0                                               5

Časová dotácia:                                                

Prvý  ročník

(9 hodín týždenne)

    Jazyk slovenský  v  1. roč. ZŠ sa člení na dve základné zložky čítanie a písanie. To znamená, že  jedna vyučovacia hodina obsahuje obidve zložky. Poradie a dĺžku týchto častí si určuje učiteľ sám  v závislosti od náročnosti preberaného učiva a podľa aktuálnych potrieb triedy. Ak  to učiteľ považuje za prospešné, môže fyzicky náročnejšie písanie rozdeliť v rámci jednej vyučovacej  hodiny na dve kratšie časti.

Druhý ročník 9 hod. týždenne, tretí a štvrtý ročník 8 hod. týždenne

            Vyučovacie hodiny sú v týchto ročníkoch participiálne rozdelené do troch zložiek: jazykovej, komunikačnej a slohovej.

1. Charakteristika predmetu:

Predmet matematika je založený na získavaní nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností žiakov. Nové matematické vedomosti sa aplikujú do reálnych situácií. Zovšeobecňovaním názorných predstáv a praktických skúseností sa systematicky    a s porozumením utvárajú a rozvíjajú ich matematické vedomosti, zručnosti a návyky vo všetkých hlavných častiach didaktického systému matematiky.

Predmet matematika zahŕňa: - elementárne matematické poznatky a zručnosti

- presné myslenie a formovanie argumentácie

- rozvoj algoritmického myslenia

Prehľad tematických celkov v 1. ročníku:

Prirodzené čísla 1 až 20

Sčítanie a odčítanie

Geometria

Riešenie aplikačných úloh a úloh rozvíjajúce špecifické matematické myslenie.

Kľúčovým učivom je osvojenie pojmu prirodzeného čísla, počtových výkonov s týmito číslami a vlastnosti počtových výkonov, ktoré používajú pri racionalizácii výpočtov.

2. Ciele a obsah  učebného predmetu:

Cieľom učebného predmetu matematika v 1.ročníku ZŠ je, induktívnym poznaním zakladajúcim sa na žiackych skúseností rozvíjanie tých schopností,  pomocou ktorých sa pripravia na samostatné získavanie základných matematických poznatkov a schopností. Na dosiahnutie tohto cieľa, majú získať také skúsenosti, ktoré vyústia  do poznávacích metód zodpovedajúcich veku žiakov.

              Vyučovanie matematiky v 1. ročníku má smerovať k tomu aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti:

Veku primerané presné použitie materinského a odborného jazyka a správna aplikácia postupne sa rozširujúcej  matematickej symboliky, vhodné využívanie  tabuliek, grafov a diagramov. Využívanie pochopených a osvojených pojmov, postupov a algoritmov ako prostriedkov pri riešení úloh.

V súlade s osvojením matematického obsahu a prostredníctvom numerických výpočtov spamäti, rozvíjanie numerických zručností žiakov.

 Na základe skúseností a činností rozvíjanie orientácie žiakov v rovine a v priestore.

Riešením úloh a problémov postupné budovanie vzťahu medzi matematikou a realitou. Na základe  využitia induktívnych  metód získavania nových vedomostí, zručnosti a postojov, rozvíjať  matematické nazeranie, logické a kritické myslenie.

            –    Spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní  schopností žiakov používať  prostriedky IKT (kalkulátory, počítače)  k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií.       

–    Viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu  zručností  súvisiacich s procesom učenia sa a samostatnému učeniu sa.

Systematickým, premysleným a diferencovaným riadením práce žiakov, podporiť a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastností žiakov,  ako je napr. samostatnosť, rozhodnosť, vytrvalosť, húževnatosť, kritickosť.                       

–      Ochrana a zveľaďovanie okolitej prírody, starostlivosť o svoje zdravie, kladný vzťah ku všetkým humánnym a demokratickým hodnotám.

–       Vytvorenie a rozvíjanie kladného vzťahu  žiakov k spoločným európskym hodnotám, permanentnému poznávanie kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi, medzi inými aj našim Slovenskom.

              Vyučovanie matematiky na 1.stupni ZŠ a teda aj v 1. ročníku, má smerovať k tomu aby sa pri vzdelávaní žiakov v jednotlivých tematických okruhoch realizovali najmä vyššie uvedené ciele vyplývajúce z kľúčovej kompetencie pre matematiku a celkovú výchovu a vzdelávanie žiakov.

Vzhľadom k názvu nášho Školského vzdelávacieho programu „Úspech pre každého“ cieľom vyučovania matematiky v 1. ročníku je najmä hľadanie, tvorenie a zadávanie úloh, pri ktorých úspech pocíti nielen šikovný žiak, ale aj ten najslabší. Vhodným individuálnym prístupom k matematickým témam učitelia budú tvoriť a zadávať úlohy na mieru šité každému žiakovi.

Učebné zdroje

Učebnice a pracovné zošity spolu s bežnými školskými zošitmi sú dôležitými prostriedkami práce na vyučovacích hodinách pri plnení domácich úloh a pri príprave na vyučovanie. Učitelia využívajú i  možnosti, ktoré ponúka práca s PC a internetom. Ide aj o využitie učebných programov na didaktických CD. Účinnými prostriedkami pre pochopenie matematického učiva sú učebné pomôcky. Učiteľ využíva učebné pomôcky tak pri vytváraní matematických pojmov a objasňovaní súvislosti medzi nimi, ako aj pri upevňovaní učiva. Dbá o to, aby správne používal zásadu názornosti v závislosti od intelektovej úrovne triedy, aby nebrzdil rozvoj ich abstraktného myslenia, čo je jedným z dôležitých konečných cieľov vyučovania matematiky. Medzi najpoužívanejšie pomôcky patria : kartičky s číslami, makety peňazí, ručné i demonštračné počítadlá, číselné osi, dominové kartičky, hracia kocka, kartičky s konfiguráciou čísel, s bodkami a mnohé iné.

3. Stratégia  vyučovania:

Dôležitou súčasťou vyučovacieho procesu je vhodný výber a použitie metód a foriem práce.

Výber a použitie metód a foriem práce je výlučne v kompetencii učiteľa, ktorý daný predmet vyučuje.

Na hodinách matematiky sa využívajú metódy:

metódy vysvetľovania: indukcia, dedukcia, analýza a syntéza, rozhovor, súvislý výklad, problémová metóda, genetická metóda, dogmatická metóda, metódy precvičovania a opakovania: metóda precvičovania, opakovacia metóda.

Formy práce:

frontálna – pracuje sa s celou triedou spoločne, žiaci sa striedajú pri tabuli

samostatná: - frontálna – celá trieda pracuje na rovnakom probléme

                     - diferencovaná: - individuálna – žiaci podľa schopností riešia úlohy rôznej náročnosti

                                                - vo dvojiciach – žiaci v lavici spolupracujú pri riešení úloh

                                                - skupinová – žiaci pracujú v 4 až 6 členných skupinách

Skupiny môžu byť: - heterogénne

                                - homogénne

Vyučovanie matematiky môže prebiehať v rôznych učebniach podľa možností danej školy:

počítačová učebňa - práca s multimediálnymi CD na vyučovanie matematiky pre 1. stupeň ZŠ

- precvičovanie a upevňovanie učiva trieda s interaktívnou tabuľou

- zaujímavá forma vyučovania pre žiakov, možnosť skúšania s okamžitým vyhodnotením výsledkov                                                                žiakov

                               - trieda v prírode – prepojenie učiva matematiky s pobytom v prírode -rôzne didaktické hry so zameraním na počtové operácie.

4. Kompetencie a spôsobilosti žiaka:

Žiak : Pozná prirodzené čísla od 0 – 20. Vie vymenovať stúpajúci a klesajúci číselný rad, porovnáva čísla do 20 podľa veľkosti. Rieši úlohy charakterizované vzťahmi viac, menej.

Vie spamäti všetky spoje sčítania a odčítania bez prechodu cez základ 10.Vie objasniť jednoduchú slovnú úlohu , zaznačiť textovú súvislosť číslami a počtovými výkonmi. Identifikuje niektoré rovinné a priestorové útvary na základe pozorovaných vlastností.

Vie určiť polohu na základe preberaných výrazov (napr. : nad, pod, pri, medzi, atď./

Rozlišuje pravdivosť a nepravdivosť primeraných matematických výrokov.

5. Hodnotenie predmetu :

Pri skúšaní, hodnotení a klasifikácii žiackych učebných výkonov učiteľ sa má riadiť zásadou, že zisťovať a hodnotiť treba to, čo žiak vie, a nesnažiť sa v prvom rade odhaľovať jeho nedostatky, aj keď bez ich poznania nemožno pristúpiť k ich odstráneniu.

Budeme využívať tak slovné hodnotenie, ako aj klasifikáciu známkovaním. Budeme dbať, aby hodnotenie malo pre žiaka  motivačný a informatívny charakter. Pri hodnotení žiakov postupujeme podľa metodických pokynov na hodnotenie  a klasifikáciu žiakov ZŠ (1994).

V 1. ročníku hodnotíme slovne: - veľmi dobre  - A

                                                         - dobre     - B

                                                         - uspokojivo   - UV 

                                                         - neuspokojivo  - NU

V prvom polroku hodnotíme žiakov pečiatkami  ( 3-4 mesiace ), previerky sa hodnotia percentuálne.

Časová dotácia

1. ročník:         4 hodíny týždenne

2. ročník:         4 hodín týždenne

3. ročník:         4 hodíny týždenne

4. ročník:         4 hodíny týždenne

1.    Charakteristika vyučovacieho predmetu

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože  rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia jako všeobecný prostriedok komunikácie. Na 1. stupni ZŠ sa budujú základy predmetu informatika a preto sa názov predmetu prispôsobil na informatická výchova.

Poslaním vyučovania informatickej výchovy je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počí tačových systémoch. Buduje tak informatickú kultúru, t.j. vychováva k efektívnemu využívaniu prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad  používania informačných technológií a produktov. Toto poslanie je potrebné dosiahnuť spoločným  pôsobením predmetu informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzipredmeto -vých  projektov, celoškolských programov a pri riadení školy. Systematické základné vzdelanie v oblasti informatiky a využitia jej nástrojov zabezpečí rovnakú príležitosť pre produktívny a plnohodnotný život obyvateľov SR v informačnej a znalostnej spoločnosti, ktorú budujeme.  Dostupné technológie majú poskytnúť vyučovaniu informatickej výchovy široký priestor na motiváciu a praktické projekty.

2. Ciele vyučovacieho predmetu

Cieľom informatickej výchovy v 1. ročníku ZŠ je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote. Prostredníctvom aplikácií obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov získať základné zručnosti v používaní počítača. V rámci medzipredmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácií precvičujú základné učivo z matematiky, slovenského a cudzieho jazyka, získavajú vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a vlastivedy a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenia v rôznych grafických editoroch.Dôraz klásť pri tom nie na zvládnutie ovládania aplikácie, ale na pochopenie  možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach. Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači (aplikácie určené pre dospelých nie sú vhodné kvôli ich prílišnej komplexnosti). Žiaci sú na vyučovaní informatickej výchovy rozdelení na dve skupiny.

Učebné zdroje: 

Na podporu a aktiváciu vyučovania a učenia žiakov sa využijú nasledovné učebné zdroje:

- vybavená počítačová učebňa s pripojením na internet, tlačiarňou a skenerom, dataprojektorom

- multimediálne CD, Encyklopédie, odborná literatúra, internet, výučbový SW, detské časopisy, detská literatúra, metodická príručka.

 - odborná literatúra : V kráľovstve počítačov, IFV , Ako na to, Počítač ľahko a rýchlo

3. Stratégia vyučovania

Prostredníctvom aplikácií, obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov, chceme získať základné zručnosti v používaní počítača. V rámci medzipredmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácií precvičia základné učivo z matematiky, slovenského a cudzieho jazyka, získavajú vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenia v rôznych grafických editoroch. Dôraz klásť pri tom nie na zvládnutie ovládania aplikácie, ale na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach. Z metód  je vhodné používať aktivizujúce a motivačné hodnotenia, samostatné alebo skupinové činnosti, frontálne formy práce, projektové vyučovanie, prácu s PC, s internetom, edukačnými CD a rôznymi softvérovými programami (Word, Skicár...)

4. Kompetencie a spôsobilosti

Informatická výchova pomocou rozvíjajúcich cieľov postupne zdokonaľuje u žiakov ich kľúčové kompetencie :  Oboznámiť sa s počítačom, ovládať klávesnicu, myš. Oboznámiť sa s prostredím jednoduchého grafického editora – kreslenie obrázka voľnou rukou, s použitím nástrojov, efektívne využívať nástroje grafického editora pri kreslení obrázkov (kreslenie pomocou geometrických tvarov, priamok, výberu.  Pracovať s textovým editorom, jednoducho formátovať textu, Vytvárať, ukladať, mazať dokumentu. Oboznámiť sa s nástrojmi na prezeranie a vyhľadávanie, využívať internet ako zdroj zábavy, ale aj informácií v textovej i obrazovej podobe, bezpečné správanie na internete, základy slušného správania na internete. Spúšťať hry z CD a internetu, ovládať jednoduché hry. Prácovať s multimédiami. Získať základy algoritmického myslenia. Využívať možností IKT pri riešení úloh v rámci projektového vyučovania, prezentovaní projektov.

5. Hodnotenie predmetu

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní  slovne. VDV – veľmi dobré výsledky (stupeň 1 – 1,5), DV – dobré výsledky (1,5 – 2,5), UV – uspokojivé výsledky (2,5 - 4), NV -  neuspokojivé výsledky (5). Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu základných škôl / č.2489/1994 – 211 schválené Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky dňa 25.05.1994/

1.Charakteristika predmetu

        Predmet Prvouka predstavuje úvod do systematizácie a objektivizácie spontánne nadobudnutých prírodovedných poznatkov dieťaťa. Predmet integruje viaceré prírodovedné oblasti ako je biológia, fyzika, chémia a zdravoveda. Oblasti sú integrované predovšetkým preto, lebo cieľom predmetu nie je rozvíjanie obsahu samostatných vedných disciplín, ale postupné oboznamovanie sa s prírodnými javmi a zákonitosťami tak, aby sa u dieťaťa zároveň s prírodovedným poznaním rozvíjala aj procesuálna stránka samotného poznávacieho procesu. Vyučovanie je postavené na pozorovacích a výskumných aktivitách, ktorých cieľom je riešenie čiastkových problémov, pri východiskom k stanovovaniu vyučovacích problémov sú aktuálne detské vedomosti, ich minulá skúsenosť a úroveň ich kognitívnych schopností. Samotné edukačné činnosti sú zamerané na iniciáciu skúmania javov a udalostí, ktoré sú spojené s bezprostredným životným prostredím dieťaťa a s dieťaťom samým. Prostredníctvom experimentálne zameraného vyučovania si deti rozvíjajú pozitívny vzťah k prírode, ale aj k samotnej vede.

2. Ciele a učebný obsah

Hlavným cieľom predmetu je rozvíjať poznanie dieťaťa v oblasti spoznávania prírodného prostredia a javov s ním súvisiacich tak, aby bolo samostatne schopné orientovať sa v informáciách a vedieť ich spracovať objektívne do takej miery, do akej mu to povoľuje jeho kognitívna úroveň. Prvouka má deti viesť k:

-         sledovaniu a opisovaniu prírodných javov, ktoré sa dejú v prírode počas ročných období /kalendár prírody/,

-         porozumeniu fungovania rodiny, žiak dokáže vymenovať členov rodiny, pozná jej pravidlá, rozlišuje kultúrne a jazykové rozdiely rodín,

-         porovnávaniu a identifikácii rozdielov medzi dňom a nocou, žiak dokáže určovať celé hodiny a vnímať časti dňa ako časové celky, ktoré po sebe plynulo nasledujú,

-         poznaniu jednotlivých vonkajších častí ľudského tela a rozpoznávaniu ich funkcií,

-         popisovaniu situácií, ktoré u dieťaťa vyvolávajú v rámci psychohygieny pocit šťastia,

-         poznávaniu a opisovaniu zvykov a tradícií, ktoré sú typické pre našu kultúru /Vianoce/,

-         identifikácii spoločných a rozdielnych znakov zvierat a rastlín, žiak dokáže spolupracovať pri hľadaní spoločných znakov skupín zvierat a rastlín v práci v skupine,

-         pozorovaniu a prácou s encyklopédiou k identifikácii rozdielnych a spoločných znakov vodných rastlín a živočíchov, žiak rozumie potrebe ochrany a rozumného využívania vodných zdrojov,

-         opisovaniu a hľadaniu spoločných znakov plynného, kvapalného a pevného skupenstva hmoty prostredníctvom zmyslov.

Učebné zdroje:

Wiegerová, Česlová, Kopáčová: Prvouka pre 1. ročník ZŠ

Kopáčová: Prírodoveda pre 3., 4. ročník ZŠ

Okrem prac. listov a prac. zošitov budú používané všetky vhodné učebné pomôcky dostupné na našej škole (názorné i IKT).

3. Stratégie vyučovania – metódy a formy práce

Pozorovanie – uplatnenie predovšetkým na vychádzkach a pri poznávaní v kútiku živej prírody.

Rozhovor – spája učiteľove podnety so slovnými prejavmi žiakov. Najčastejšie uplatňuje v procese vysvetľovania, objasňovania a opakovania učiva.

 súvislé rozprávanie o konkrétnych javoch, udalostiach, činnostiach.

Vysvetľovanie – všade tam, kde treba žiakom vysvetliť nové fakty a objasniť im logickú podstatu príslušných javov. 

Beseda – dialogická forma.

Práca s demonštračným obrazom – tam, kde nie je možné alebo účelné pozorovať skutočnú situáciu.

Využitie vystrihovačiek a aplikácií pri obrazovo-dynamickom vyjadrovaní. Využitie didaktických hier. Práca s pracovným zošitom. Využitie čítania.

Pokusy. Praktické cvičenie – na rozvoj niektorých vlastností a schopností pri samostatnom konaní alebo správaní.  

4. Kompetencie a spôsobilosti

Žiak: Vie porovnať listy jednotlivých stromov, pozná druhy stromov. Podľa ročného obdobia, zaznamenáva počasie podľa znakov: vietor, dážď, slnečno. Vie uviesť ako sa menia ročné obdobia a ako sa mení počasie v jednotlivých mesiacoch v roku. Rozpoznáva druhy ovocia a zeleniny. Pozná pravidlá pravidelného stravovania a vie vysvetliť striedanie práce a odpočinku. Vie uviesť príklady správneho a nesprávneho stolovania. Vie vysvetliť význam osobnej hygieny a správne použiť zubnú kefku. Pozná potraviny, ktoré sú pre človeka zdravé a ktoré nie. Vie vysvetliť plynutie času, zoradiť obrázky podľa plynutia času. Pozná celé hodiny. Dokáže pracovať s encyklopédiou a diskutovať na tému ako sa zvieratá pohybujú. Klasifikuje domáce zvieratá podľa znakov. Vie vymenovať členov rodiny. Vie porozprávať ako sa starať o rastliny v zime. Vie vysvetliť, prečo musíme dodržiavať pitný režim a diskutovať na tému, čo sa stane s vodou, ktorú pijeme. Vie zasadiť semeno a opísať pri pozorovaní ako klíči semeno. Na základe zmyslových vnemov dokáže určiť druhy hmoty.

5. Kritériá hodnotenia

Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní  slovne. VDV – veľmi dobré výsledky (stupeň 1 – 1,5), DV – dobré výsledky (1,5 – 2,5), UV – uspokojivé výsledky (2,5 - 4), NV -  neuspokojivé výsledky (5). Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu základných škôl / č.2489/1994 – 211 schválené Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky dňa 25.05.1994/

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných. Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.  Časová dotácia

1. ročník –           1 hodina týždenne

 2.- 4. ročník –     2 hodiny týždenne

1.Charakteristika vyučovacieho predmetu

Keďže človek je z psychologického a sociologického hľadiska prirodzene bytosť náboženská, má potrebu smerovať k tomu, čo ho presahuje. Vyučovací predmet náboženská výchova má preto opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole.

Vyučovací predmet náboženská výchova formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu  kresťanských cirkví a  k ich tradíciám, otvára pre neho možnosť života s cirkvou.

Vyučovací predmet náboženská výchova sa zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je  výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú.

Výučba predmetu zároveň nadväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť.

Prvý ročník ZŠ je zameraný na radosť zo života. Prvák cez radosť a nadšenie zo všetkého stvoreného spoznáva toho, kto ho nekonečne miluje.

2. Ciele vyučovacieho predmetu

Predmet  náboženská výchova umožňuje žiakom:

• formulovať otázky týkajúce sa základných životných hodnôt, postojov a konania
• konfrontovať ich s vedecky a  nábožensky (kresťansky) formulovanými pohľadmi na svet
• hľadať svoju vlastnú životnú hodnotovú orientáciu
• formovať svedomie
• prehlbovať medziľudské vzťahy cez skvalitnenie komunikácie
• spoznávať spôsoby komunikácie človeka s Bohom
• oceniť komunikáciu s Bohom prostredníctvom  liturgického slávenia, čítania Božieho slova
• rozvíjať kritické myslenie hodnotením pozitívnych aj negatívnych javov v spoločnosti a v cirkvi

Obsah predmetu náboženská výchova v 1. ročníku základnej školy

Základné tematické okruhy sú:

1. téma: Som na svete z lásky

2. téma: Rodina – ohnisko lásky

3. téma: Dar lásky

4. téma: Moc života a lásky

5. téma: Spoločenstvo lásky

1. téma: Som na svete z lásky

Hodinová dotácia témy: 6 hod..

kľúčové pojmy: jedinečnosť, schopnosti, rodina, svet, dobro, zlo

Obsahový štandard

Meno a jedinečnosť, Čo dokážem?( nohy, ruky, zrak, sluch,...), Patrím do rodiny, Svet v ktorom žijem, Dar života, Príroda – Božie dielo

Ciele témy:

Kognitívny: Popísať a zhodnotiť vlastnosti, ktorými sa líši od ostatných. Na základe pozorovania vzťahov v okolí uviesť príklad potreby lásky. Na príklade rozlíšiť využívanie svojich schopností na konanie dobra a zla.

Afektívny: Uvedomiť si vlastnú jedinečnosť. Oceniť lásku rodičov k deťom. Uvedomiť si prejav lásky Boha k človeku v jeho stvorenstve.

Psychomotorický: osvojiť si návyk verbálneho poďakovania za prejavy lásky. Identifikovať sa s človekom(vzorom), ktorý koná dobro. Formovať návyk rozlišovania dobra a zla v konkrétnych situáciach. Prakticky uplatniť návyky starostlivosti o prírodu.

Výkonový štandard

Žiak vie

• uvedomiť si vlastnú jedinečnosť
• vyjadriť radosť zo života
• rozlišovať prejavy lásky na základe pozorovania
• sa správne prežehnať
• slovne vyjadriť poďakovanie (voči rodičom, učiteľom, kamarátom)
• formulovať spontánnu modlitbu poďakovania
• vedieť byť vďačný za dar života
• z konkrétneho príbehu vymenovať postavy, ktoré konajú dobro
• na príklade rozlíšiť dobro od zla
• odpovedať na otázku z príbehu
• vymenovať najmenej tri dobré a tir zlé činnosti, ktoré môže človek vykonať nohami, ústami,
• očami, ušami
• formulovať odprosenie
• citlivo vnímať krásu prírody, jej čaro a jedinečnosť, byť pozorný k svetu, ktorý Boh daroval človeku
• sa starať o prírodu

2. téma: Rodina – ohnisko lásky

Hodinová dotácia témy: 4hod.

kľúčové pojmy: rodina, komunikácia, modlitba, Otče náš

Obsahový štandard

Komunikácia v rodine

Modlitba v rodine – rozhovor rodiny s Bohom ( modlitba Otče náš), Ježiš – príklad poslušnosti v rodine

Ciele témy:

Kognitívny: Jednoduchým spôsobom vysvetliť potrebu komunikácie. S pomocou učiteľa reprodukovať modlitbu Otče náš.

Afektívny: Uvedomiť si dôležitosť komunikácie medzi Bohom a ľuďmi a medzi ľuďmi navzájom. Vnimať svoje miesto v ľudksej rodine.

• Psychomotorický: IOsvojiť si v praxi správny spôsob komunikácie s ľuďmi( pozdraviť pri stretnutí alebo lúčení, poprosiť, poďakovať, ospravedlniť sa). S pomocou učiteľa písomne sformovať modlitbu za rodičov, priateľa.

Výkonový štandard

Žiak vie

• jednoduchým spôsobom vysvetliť potrebu komunikácie
• vymenovať v poslušnosti voči rodičom
• s pomocou učiteľa reprodukovať aspoň tri vlastnosti rodiny
• brať si príklad od Ježiša modlitbu Otče náš
• definovať modlitbu ako rozhovor s Bohom
• písomne vyjadriť modlitbu vďaky( za rodičov, rodinu), modlitbu prosby

3. téma: Dar lásky

Hodinová dotácia témy: 8 hod.

kľúčové pojmy: srdce, dar, zvestovanie, narodenie Ježiša

Obsahový štandard

Legenda o kamennom srdci ( sv. Mikuláš)

Zvestovanie. Návšteva Alžbety. Advent.

Zmysel a hodnota daru. Narodenie ježiša Krista. Povolanie učeníkov. Ježišov prejav lásky.

Ciele témy:

Kognitívny: Počúvať s porozumením legendu o sv. Milkulášovi, biblický príbeh zvestovania a narodenia Ježiša a prepojiť texty so svojím životom. S pomocou učiteľa reprodukovať modlitbu Zdravas Mária.

Afektívny: Intuitívne vnímať v legende symbol srdce. Rozvíjať vo svojom živote postoj prijímania a dávania. Vnímať atmosféru adventného a vianočného času.

Psychomotorický: Prejaviť radosť a vďačnosť z daru. Pripraviť darček pre obdarovanie.

Výkonový štandard

• Žiak vie
• opísať dobrotu sv. Mikuláša
• intuitívne vnímať v legende symbol srdce ako obraz vnútornej skutočnosti človeka
• s pomocou učiteľa reprodukovať biblické udalosti zvestovania a narodenia Ježiša
• podľa obrázkov opísať udalosti Zvestovania
• reprodukovať s pomocou učiteľa modlitbu Zdravas Mária
• čo najlepšie sa pripraviť na Narodenie Pána Ježiša
• opísať narodenie Ježiša ako dar Boha človeku
• nakresliť aspoň dva symboly Vianoc
• vyjadriť darček pre obdarovanie
• vyjadriť vonkajším postojom úctu k Bohu
• opísať Ježišov prejav lásky

4. téma: moc źivota lásky

Hodinová dotácia témy: 8 hod.

kľúčové pojmy: život, smrť, spánok, prebudenie, vzkriesenie, zmŕtvychvstanie, nedeľa

Obsahový štandard

Metafora spánku a prebudenia v rozprávke ( uvádzanie do metaforického spôsobu vyjadrovania)

Vzkriesenie Jairovej dcéry. Pôst. Kríž – znamenie smrti.

Veľká noc – smrť a zmŕtvychvstanie Ježiša.

Nedeľa – deň oslavy Ježišovho zmŕtvychvstania. Odchod k Otcovi.

Ciele témy:

Kognitívny: Počúvať text rozprávky s porozumením a pokúsiť sa ho prepojiť so svojim životom. Opísať biblický príbeh o vzkriesení Jairovej dcéry a konanie Ježiša ako výzvu k dôvere. Opísať Ježišovo zmŕtvychvstanie ako víťazstvo života nad smrťou.

Afektívny: Intuitívne vnímať metaforickú reč rozprávky. Pozorovať zmeny v prírode v jarnom období a pokúsiť sa ich prepojiť so slávením veľkonočných sviatkov. Dôverovať Ježišovi, ktorý premohol smrť.

Psychomotorický: prejaviť vzťah a úctu k životu v prírode. Dôstojným prežehnaním prejaviť úctu ku krížu. Rozvíjať postoj empatie k trpiacim.

Výkonový štandard

Žiak vie

• intuitívne vnímať metaforický spôsob vyjadrovania symbolickej reči
• vnímať metaforickú reč rozprávky o Šípovej Ruženke a pokúsiť sa ich prepojiť s vlastným životom
• opísať biblický príbeh o vzkriesení Jairovej dcéry
• s pomocou učiteľa vysvetliť pôstne obdobie
• vnímať premeny v prírode v jarnom období a pokúsiť sa ich prepojiť so slávením veľkonočných sviatkov
• jednoduchým spôsobom vysvetliť veľkonočné sviatky ako slávnosť, v ktorej kresťania slávia Ježišovo víťazstvo života nad smrťou
• s pomocou učiteľa a obrazov vymenovať a vysvetliť veľkonočné symboly
• nakresliť veľkonočný symbol vyjadrujúci víťazstvo života nad smrťou
• jednoducho vysvetliť zmysel slávenia nedele ako dňa Ježišovho zmŕtvychvstania
• jednoducho vysvetliť, že Ježiš nám išiel pripraviť miesto

5. téma: spoloćenstvo lásky

Hodinová dotácia témy: 6 hod.

kľúčové pojmy: pomoc, dobro, zlo, odvaha, Duch Svätý, Cirkev

Obsahový štandard

Zoslanie Ducha Svätého. Cirkev. Kostol.

Legenda o sv. Jurajovi

Ciele témy:

Kognitívny: Opísať udalosť zoslania Ducha Svätého. Jednoduchým spôsobom vysvetliť zmysel cirkvi ako Božej rodiny. Opísať víťazstvo dobra nad zlom v legende o sv. Jurajovi. Pomoc kamarátom v súčasnej farnosti-charita

Afektívny: Prostredníctvom biblickej udalosti vnímať pomoc, ktorú Boh posiela ľuďom. Pozorovať prejavy života vo farnosti. Intuitívne vnímať boj dobra a zla v symbolickej reči legendy o sv. Jurajovi. Rozvíjať vo svojom živote postoj prehodnocovania pozitívnych a negatívnych skutočností.

Psychomotorický: Praktizovať oslavu Trojjediného boha prostredníctvom modlitby Sláva Otcu. Formovať návyk pozornosti voči druhým ľu´dom. Formovať návyk bezpečného správania sa v rizikových situáciách( odmietnutie zla, postavenie sa proti šikanovaniu, vedieť povedať nie na negatívne ponuky).

Výkonový štandard

Žiak vie

• na základe prerozprávania učiteľa reprodukovať udalosti zoslania Ducha Svätého
• vysvetliť jednoduchým spôsobom zmysel cirkvi ako Božej rodiny
• poznať kostol – Boží dom, správanie, účasť na svätej omši
• reprodukovať modlitbu Sláva Otcu
• opísať víťazstvo dobra nad zlom v legende o sv. Jurajovi a pokúsiť sa ho prepojiť so svojim životom
• osvojovať si sociálne zručnosti potrebné v sociálnych kontaktoch s inými ľuďmi

Medzipredmetové vzťahy

Prvouka –        Ja

Čo dokážem

Svet v ktorom žijem

Rodina

Komunikácia v rodine

Príroda

Slovenský jazyk -       Rozprávka

Legenda

Výtvarná výchova – Podnet výtvarného vnímania ( symboly Vianoc, Veľkej Noci..)

Hudobná výchova – Motivačné piesne

Telesná výchova – Dar života

Začlenenie prierezových tém

Prostredníctvom začlenenia prierezových tém do obsahu učiva náboženskej výchovy, žiak rozvíja nasledovné kompetencie:

Osobný a sociálny rozvoj

Žiak

a)      objavuje  a rozvíja svoj vnútorný rozmer

Enviromentálna výchova

Žiak

b)      má pozitívny vzťah k prírode

c)      chápe základné enviromentálne problémy, rešpektuje požiadavky na kvalitné životné prostredie

Učebné zdroje

Učiteľ má k dispozícii metodický materiál v metodickej príručke katolíckeho náboženstva pre prvý ročník základných škôl „Cesta lásky“, vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom, n.o. v Spišskej Novej Vsi. Metodická príručka obsahuje metodicky spracované témy, farebné obrazové prílohy a precovné listy. Metodické materiály pre náboženskú výchovu obsahujú ku každej téme bohatú ponuku aktivít. Z nich si učiteľ vyberie tie, ktoré považuje za vhodné vzhľadom na svoje osobné dispozície, dispozície žiakov a iné okolnosti.

3.Stratégia vyučovania

                Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny, vekových a iných osobitostí žiakov a materiálneho vybavenia.

Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie (približovanie obsahu učenia), motivačný rozhovor (aktivizovanie poznatkov a skúseností žiakov), motivačný problém (upútanie pozornosti prostredníctvom nastoleného problému), motivačnú demonštráciu ( vzbudenie záujmu pomocou umeleckého diela).

Expozičné metódy je potrebné využívať pri vytváraní nových poznatkov a zručností. Odporúča sa rozprávanie (vyjadrovanie skúseností a aktívne počúvanie), vysvetľovanie (logické systematické sprostredkovanie učiva), rozhovor (verbálna komunikácia formou otázok a odpovedí na vyjadrenie faktov, konvergentných a divergentných otázok, otázok na pozorovanie, posúdenie situácie, hodnotenie javov, rozhodovanie), demonštračná metóda (demonštrácia obrazov), pozorovanie (cielené systematické vnímanie objektov a procesov), manipulácia s predmetmi (práca so symbolom, didaktická hra).

Významné miesto majú problémové metódy, ku ktorým patrí heuristická metóda (učenie sa riešením problémov založenom na vymedzení a rozbore problému, tvorbe a výberu možných riešení a vlastnom riešení) a projektová metóda (riešenie projektu, komplexná praktická úloha, problém, téma, ktorej riešenie teoretickou aj praktickou činnosťou vedie k vytvoreniu určitého produktu).

Pre realizáciu cieľov sú dôležité aktivizujúce metódy, z nich je vhodná diskusia (vzájomná výmena názorov, uvádzanie argumentov, zdôvodňovanie za účelom riešenia daného problému), filozofická diskusia je efektívnym prostriedkom, ako vytvárať rovnováhu medzi vyučovaním zameraným na prežívanie a vyučovaním zameraným na rozumové zdôvodňovanie viery, situačná metóda (riešenie problémového prípadu reálnej situácie so stretom záujmov), inscenačná metóda (sociálne učenie v modelovej predvádzanej situácii, pri ktorej sú žiaci aktérmi danej situácie), didaktické hry (sebarealizačné aktivity na uplatnenie záujmov, a spontánnosti), kooperatívne vyučovanie (forma skupinového vyučovania založená na vzájomnej závislosti členov heterogénnej skupiny), dramatizácia (plánovaný dramatizovaný prednes hry, príbehu  a pod.) simulácia (simulovanie,  napodobňovanie  životných  situácií,  aktivity, ktoré   vyžadujú   interakciu medzi skupinou žiakov  a jednotlivcami), kompozícia (vypracovanie osnovy referátu, písomné rozvíjanie  témy, príbehu a pod.),"A propos":  konverzácia  alebo  iná spoločensky orientovaná  interakcia, podľa rozprávania  učiteľa, žiakov, návštevníka  o najdôležitejších a najaktuálnejších témach zo života.  Typické autentické rozhovory.

Fixačné metódy sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania

Žiaci počas hodín NV sedia v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ pre danú aktivitu zvolil.

Domáce úlohy (transfer) sa netýkajú písomného vypracovávania, ale konkrétnych jednoduchých cvičení či predsavzatí orientovaných na požadované správanie. Dôležitou súčasťou každej hodiny je podelenie sa s niekým so získanou skúsenosťou v bežnom živote.

4. Kompetencie a spôsobilosti

Napĺňanie cieľov jednotlivých vzdelávacích oblastí a vyučovacích predmetov sa realizuje v školskom prostredí prostredníctvom kľúčových a predmetových kompetencií žiakov, ktoré zároveň rozvíja. Vyučovací predmet náboženská výchova sa podieľa na rozvoji kľúčových kompetencií najmä rozvíjaním týchto predmetových kompetencií:

komunikačné kompetencie - žiak nadväzuje a vedie v skupine dialóg a rozhovor, prejavuje odvahu vyjadriť sa, prezentovať svoj pohľad na predloženú tému, volí primeraný, kreatívny spôsob komunikácie vzhľadom na situáciu, aktívne a so záujmom počúva, je otvorený pre metaforické vyjadrovanie.

kompetencie k učeniu sa – žiak sa učí vyhľadávať a triediť informácie, vyhodnocuje výsledky svojho učenia a diskutuje o nich

kompetencie k riešeniu problémov – rozvíja postoj prehodnocovania negatívnych skutočností(dobro - zlo, napr. posudzovanie a ponižovanie, urážanie menej zdatných detí v oblastí intelektu a prejavov), žiak sa zaujíma  o rôzne problémy a nové veci, prijíma nové nápady, prípadne sám prichádza s novými nápadmi a postupmi, plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými, spontánne a samostatne hodnotí vo svojom bezprostrednom okolí, čo sa mu páči/ nepáči, čo je správne/nesprávne, čo je dobré/zlé, v rozsahu svojej detskej skúsenosti je pozorný voči morálnym konfliktom, je otvorený pre dobro

občianske – žiak sa adaptuje na meniace životné a pracovné podmienky, podľa svojich schopností
a možností sa podieľa na ich aktívnom a tvorivom ovplyvňovaní, poznáva a ochraňuje svoje najbližšie životné prostredie

kultúrne – žiak prejavuje úctu k živým aj k neživým súčastiam prírody, aktívne ich poznáva a ochraňuje, žiak si osvojuje  postoj vzájomnej tolerancie, učí sa akceptovať druhých ľudí takých, akí sú, objavuje hodnotu rodiny a vníma jej dôležitosť, intuitívne vníma obrazy, symboly, intuitívne vníma posolstvo legendy a biblického textu, orientuje sa v striedaní všedných dní a kresťanských sviatkov, prežíva ich rozdielnu Základným zámerom hudobnej výchovy je rozvíjať kľúčové kompetencie tak, aby sa:

• rozvíjal  citový svet žiakov,
• formovali mravné vzťahy žiakov k prostrediu v škole a v rodine, pozitívne vzťahy k prírode, ku všetkým prejavom života,
• vychovali žiaci hrdí na vlastné slovenské kultúrne bohatstvo a históriu, s kladným vzťahom ku kultúrnemu životu spoločnosti a podieľaním sa na ňom,
• vhodne a nenásilne spájala hudba s prejavmi iných umení – s poéziou, výtvarnými dielami, tancom,
• vychovávali vnímaví, aktívni poslucháči, tolerantní k iným kultúram a názorom, bez nekritického podliehania  módnym vlnám, reklame a subkultúre.

sociálne a interpersonálne – žiak hľadá možnosti ako vychádzať v ústrety iným ľuďom( v rodine, v triede, v kruhu kamarátov…) a realizuje ich, žiak zaujíma pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom a tým, ktorí potrebujú povzbudenie k životu,   existenciálne – žiak vníma potrbu dávania a prijímania, objavuje svoj duchovný rozmer, rozvíja intuíciu pre obrazné výrazy a otváranie schopnosti vidieť za to, čo je viditeľné, objavuje hranice života a smrti v ľudskom živote,

Kompetencie k učeniu sa

vyberá a využíva pre efektívne učenie vhodné spôsoby, metódy a stratégie, plánuje, organizuje a riadi vlastné učenie

Komunikačné kompetencie

chápať obsah a zmysel počutého textu a vedieť naň reagovať

rozvíjať schopnosť dokázať kultivovane poprosiť, slovne prejaviť radosť a vďačnosť z obdarovania, svojimi slovami reprodukovať biblické posolstvo

Kompetencie k  riešeniu problémov

rozvíjať kritické myslenie reflexiou problémových situácii, ich riešením v spoločnej diskusii

hľadať kritéria pre voľbu riešenia problémov, vedieť byť tolerantný a ústretový

Sociálne a interpersonálne kompetencie

Poznať úlohy rodiny – úlohy jednotlivých členov rodiny, prispôsobiť svoje správanie potrebám rodiny a svojej blízkej skupine

prostredníctvom cvičení a aktivít rozvíjať schopnosť stíšenia sa, vnútornej koncentrácie ,

rozvíjaním empatie a návštevou charitného domu, zaujať pozitívne a empatické postoje k chorým, osobám so zdravotným postihnutím, starým ľuďom

Občianske kompetencie

prostredníctvom diskusie poznať a chrániť svoje životné okolie

rešpektovať presvedčenie iných ľudí a vážiť si ich vnútorné hodnoty

Kultúrne kompetencie

integrovať náboženský rozmer života do vlastného vzťahu ku kultúre v jej historickom              a súčasnom prejave

rozvíjať vzťah k sakrálnemu umeniu prostredníctvom exkurzie chrámu

Existenciálne kompetencie

rozvíjať schopnosť spájať posolstvo biblických textov s  konkrétnymi situáciami vo svojom živote.

prežívať atmosféru Vianoc a spájať ju zo skutočnosťou Božieho daru pre ľudí

5. Hodnotenie predmetu                                                                                                                                                                 Na hodine náboženskej výchovy žiakov učiteľ nehodnotí známkou. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka.

1.    Charakteristika predmetu

Predmet rozvíja osobnosť žiaka, jeho cítenie, vnímanie, intuíciu, fantáziu a vedomé i nevedomé duševné aktivity - analytické myslenie. Plynulo nadväzuje na prirodzený záujem dieťaťa o výtvarné vyjadrovanie svojich predstáv, na bohatosť detskej fantázie a obrazotvornosť, zvedavosť a príťažlivosť objavovania nových možností. Edukačný proces VV, ako proces tvorivý, vedie žiaka od detskej spontánnosti k svojbytnému vyjadrovaniu - formuje vlastné spôsoby sebavyjadrovania (štýl) a vlastné postoje a hodnotiace názory.

Pri tvorbe učebných osnov výtvarnej výchovy pre 1. ročník ZŠ sme vychádzali z názvu Školského vzdelávacieho programu „Úspech pre každého“ a vyberali sme témy nie náročné na techniku. Pri práci s dieťaťom mladšieho školského veku sme plynulo nadviazali na nadobudnuté zručnosti a návyky a špirálovito sme osnovali dané témy. Pri výtvarnej tvorbe každé dieťa postupne zvládne výtvarné techniky od najjednoduchšej až po náročnejšie. Vzhľadom na rozšírenie učebného obsahu o 1 hodinu týždenne sme pridávali podľa vhodnosti aj jednoduchšie témy, alebo témy na upevnenie danej zručnosti.

2. Ciele predmetu a obsah predmetu

Cieľom predmetu je prostredníctvom autentických skúseností získaných z výtvarných činností, nadväzujúcich na detský spontánny výtvarný prejav, rozvíjať manuálne zručnosti (nástroj, technika, materiál, proces), duševné spôsobilosti (predstavivosť, fantázia, tvorivosť), vedomosti (poznávanie javovpredmetov a vzťahov prostredníctvom ich výtvarného vyjadrovania) a postoje (formovanie si vlastného názoru, prístupu a vkusu).

Učebné zdroje: Odborná a metodická literatúra, publikácie o výtvarnom umení, film, divadlo, tlač, reklama, prírodné a umelo vytvorené životné prostredie, internet, aktívna výtvarná činnosť.

3.Stratégie vyučovania

Na hodine výtvarnej výchovy volíme metódy a formy práce, ktoré povzbudzujú detskú fantáziu a predstavivosť, zapájajú citovosť, záujem o tému.                       Využívame:

- riadený rozhovor, výklad, rozprávanie, beseda, poučenie, upozornenie, povzbudenie.

- pozorovanie, demonštrácia výtvarnej techniky a postupu, názorné poznávanie a poučenie o technike, výrazových prostriedkoch a       kompozičných riešeniach, poznávanie výtvarného umenia. Samotná činnosť, experimentovanie s výrazovými prostriedkami, výtvarnými materiálmi a postupmi, hľadanie výtvarných riešení.

4. Kompetencie a spôsobilosti

Žiak:

- má základné vedomosti o farbách, charakteroch tvarov, textúr, základných priestorových vzťahoch, o vlastnostiach a možnostiach používania výtvarných nástrojov a materiálov, vedomosti o fotografii, o architektonickom priestore a tvare, o krajine svojho okolia, obci, regióne a ich vizuálnych a estetických kvalitách,

- dokáže spontánne a cielene tvoriť rôzne typy stôp na ploche a v modelovacej hmote pomocou rôznych nástrojov, spôsobov ich použitia a materiálov,

- dokáže vyjadriť farebný tón zobrazeného tvaru, predmetu vo vzťahu k videnej skutočnosti aj podľa predstáv a fantázie, vytvárať farebné postupnosti, používať základné farebné kontrasty,

- dokáže zvládnuť jednoduché konštrukčno-technické úkony s materiálmi, spájanie materiálov, základy modelovania, skladania a spájania priestorových tvarov,

- dokáže zvládnuť základné operácie na počítači s kresliacimi a maliarskymi nástrojmi,

- dokáže primerane veku pomenovávať postupy a výsledky vlastnej výtvarnej činnosti, voliť motívy na vyjadrenie zadaných námetov, výrazu zobrazeného motívu, významové kontrasty.

5. Hodnotenie predmetu

Hodnotenie má  funkciu pozitívne motivovať žiaka a usmerniť jeho osobnostný vývoj. Tu musí učiteľ brať ohľad na jeho schopnosti, nadanie, ambície a vkus. Pri hodnotení žiaka má prednosť porovnávanie jeho výkonu s jeho predchádzajúcimi výkonmi a s nastavenými kritériami, pred porovnávaním s výkonmi iných žiakov.

Až v druhom rade je teda hodnotenie porovnaním v rámci skupiny žiakov (triedy). Toto porovnanie má mať najmä výchovný charakter. Pri zohľadnení osobitosti každého žiaka, poskytuje obraz o rozvrstvení škály kvality prístupu, výkonu, poznania, schopnosti zaujať stanovisko a výsledku činnosti v porovnaní medzi jednotlivými žiakmi. Nehodnotíme len (alebo v prvom rade) výsledok činnosti (vytvorený artefakt) ale celý proces a prístup žiaka v rámci tohto procesu.

Forma hodnotenia:

Ťažiskovou formou hodnotenia je osobný rozhovor so žiakom, v ktorom učiteľ žiakovi poskytne citlivú, veku primeranú analyticky podloženú spätnú väzbu o rôznych aspektoch jeho činnosti (viď kritériá hodnotenia). Vo vzájomnej komunikácii má žiak možnosť klásť otázky alebo zdôvodniť svoj prístup. Túto formu odporúčame príležitostne kombinovať aj so sebahodnotením žiaka.

Kritériá hodnotenia:

Učiteľ má brať ohľad na to, že výtvarný prejav súvisí s fantáziou, sebaprojekciou, záujmami a intímnym svetom žiaka, a že toto hľadisko sa bude prejavovať aj v jeho riešení výtvarných úloh iniciovaných učiteľom. Preto sa pri hodnotení musí vyvarovať paušálnych súdov a šablónovitých kritérií, ktoré by sa mohli necitlivo dotknúť osobnostného zamerania žiaka. Uprednostňujeme osobný, diferencovaný prístup. Predložené kritériá sú orientačné, učiteľovi poskytujú štruktúru analýzy jednotlivých hľadísk uplatniteľných na činnosť žiaka v rámci výtvarnej výchovy. Výsledok výtvarných činností (artefakt) nie je jediným predmetom hodnotenia, ale učiteľ zvažuje všetky nižšie vymenované kritériá. V 1. ročníku hodnotíme predmet výtvarná výchova slovne /rozhodnutie MZ pre 1. stupeň/. Slovné- formou pochvaly, povzbudenia, usmernenia. Hodnotenie kolektívom, sebahodnotenie, výstavka najlepších prác na triednej nástenke.

1. ročník

(1 hodina týždenne, 33 hodín ročne)

Ciele

                Prebúdzať záujem žiakov o svet zvukov a hudby  v súvislosti s ich vývojovými predpokladmi na báze a princípoch detskej hry a jej rôznych foriem (senzomotorická, napodobujúca, námetová, funkčná, fantastická ap.).

                Na tomto základe utvárať  ich prvé predpoklady pre primerané vnímanie zvukovosti hudobných štruktúr, pre vlastný spev, inštrumentálnu hru a ostatné prejavy na báze hudby (pohyb, tanec, dramatické gesto, slovesný a výtvarný prejav ap.).

                Rozospievať deti, uvoľňovať detskú motoriku, rozvíjať hudobnú pozornosť, pamäť, predstavivosť, zmysel pre zvuk, tóny a ich kvality a vzťahy medzi nimi.

                Pestovať zmysel pre časopriestor hudby (rytmus, metrum, tempo), dynamiku a artikuláciu.

                Zjednocovať a kultivovať kolektívny spev triedy i ostatné s hudbou spojené prejavy žiakov.

Obsah

Hudobný materiál

                Detské popevky, riekanky, vyčítanky, piesne o prírode, o zvieratkách, so žartovnými príbehmi, o živote v rodine i v škole, hudobné rozprávky, krátke inštrumentálne skladby (najmä tance, pochody, uspávanky), ale aj úryvky z iných skladieb, ľudové a umelé detské hudobno-pohybové (tanečné) hry realizované v súlade s hudbou.

Hudobné činnosti

                Žiaci si osvojujú piesne, hudobno-pohybové (tanečné) hry, vokálne a inštrumentálne miniatúry alebo úryvky  zo skladieb, ktoré u nich vzbudzujú radosť a cez ne prebúdzajú lásku k ľuďom, k ich práci, k prírode a obohacujú tak ich poznanie a prežívanie okolitého sveta.

                V speve získavajú žiaci prvé správne spevácke návyky (uvoľnený plynulý spev, ľahké tvorenie tónu, hospodárne  dýchanie, zreteľná výslovnosť). Zvykajú si na čistú intonáciu, správny rytmus, stále tempo. Kolektívny spev začínajú podľa udaného tónu a zjednocujú ho podľa taktovacích gest učiteľa.

                Inštrumentálne a vokálne skladby žiaci pozorne počúvajú a orientujú sa v nich na úrovni dosiahnutých schopností, zručností a poznatkov.

                Vnímajú a posudzujú rozmanité hudobné štruktúry im dostupného zvukového prostredia a reagujú na farbu zvuku, jeho výraz, artikuláciu, dynamiku. V rámci rozmanitých hudobných činností prežívajú a spoluvytvárajú rytmický pulz hudby, výškové, tempové, dynamické a iné kontrasty. Nachádzajú k nim paralely v prírode i vo vlastnom mikrosvete. Orientujú sa v rámci polarít: dolu – hore, vysoký – nízky, silný – slabý, dlhý – krátky, pomaly – rýchlo, zrýchľovať – spomaľovať ap. Rozoznávajú hovorený a spievaný prejav, typy ľudského hlasu, tóny hudobných nástrojov, pričom hodnotia vnímané prvky predovšetkým ako prostriedok dorozumenia, dialógu, ako citový prejav (silný – slabý, nežný – drsný, pokojný – nervózny, prívetivý – nepriateľský, príjemný – nepríjemný ap.). V príprave na notopis sa najprv orientujú v časopriestore melódie: sledujú jej vlnenie nahor, nadol, hľadajú opakujúce sa prvky, posudzujú ukončenosť či neukončenosť hudobnej frázy  v tesnom spojení so slovným prejavom (otázka, odpoveď, výkričník, bodka, čiarka a pod.).

                Pri rozvíjaní melodického cítenia sa pohybujú v typických štruktúrach detskej archetypálnej melodiky: 3-tónové (trichordálne), 4-tónové (tetrachordálne), pentatonické alebo 6-tónové (hexachordálne) typy riekaniek sa piesní. Postupne si osvojujú prvky notopisu.

                Cez metaforické obrazy: kvarta ako „fanfára“, tercia ako „kukučka“, veľká sekunda ako „vtáčí trilok“, malá sekunda ako „vzdych“ ap. Tvorivo manipulujú s intervalmi bez toho, aby  si ich osvojovali náukovo. V rámci jednoduchého dialógu podobne experimentujú s rytmickými prvkami a v spojení s melodikou (melosom) tvoria frázy, motívy – ako dorozumievacie gestá.     

                Vychádzajú z modelu rozprávky a v rámci neho postupne rozlišujú rôzne funkcie hudby, jej významové vrstvy (napr. melódia a sprievod), typy a druhy – pieseň, pochod, tanec. Všímajú si výraz hudobných nástrojov a spôsob, akým artikulujú (vyslovujú) hudobné myšlienky.

                Pri počúvaní hudobných úryvkov a krátkych skladieb si zvykajú na spoluúčasť formou pohybu, tanca, spevu, inštrumentálnych aktivít a dramatického gesta, ktorými vyjadrujú výrazy hudobných myšlienok. Touto participáciou sa prehlbuje ich orientácia v hudbe a súčasne sa hromadia nové zručnosti, skúsenosti a poznatky.

                Od začiatku  (aj vo vyšších ročníkoch) učiteľ so žiakmi pracuje s médiom mg. záznamu (príp. videokamery) a cez neho rozvíja ich sluchovú a pohybovú kontrolu a sebakontrolu.

1.    Charakteristika predmetu

Zameranie telesnej výchovy v prvom ročníku je dominantne na telesné, funkčné a pohybové  zdokonaľovanie, čím sa prispieva k upevňovaniu zdravia, zdravotne orientovanej zdatnosti a pohybovej výkonnosti. Telesná výchova poskytuje elementárne teoretické a praktické vzdelanie z oblasti  pohybu a športu, významne prispieva k psychickému, sociálnemu a morálneho vývinu žiakov,prispieva k formovaniu kladného yzťahu k pohybovej aktivite a plní aj významnú kompenzačnú funkciu v procese edukácie. Svojím zameraním má telesná výchova výnimočné a špecifické postavenie v rámci vzdelávania žiakov mladšieho školského veku. Využíva predovšetkým široké spektrum pohybových prostriedkov, ktoré prispievajú k celkovému vývinu osobnosti s akcentom na hrubú a jemnú motoriku.  S ohľadom na individuálne schopnosti každého žiaka sme sa snažili vytvoriť také osnovy, aby sa k úspechu dopracovalo každé dieťa. Či už pri hrách, súťažiach, alebo pri jednoduchej manipulácii s rôznym náradím a náčiním.

2.Ciele a obsah telesnej výchovy:

- hlavným cieľom telesnej výchovy na prvom stupni ZŠ je pozitívna stimulácia vývinu kultúrnej gramotnosti osobnosti prostredníctvom pohybu s akcentom na zdravotne orientovanú zdatnosť a radostné prežívanie pohybovej činnosti.

- stimulovať reč a myslenie počas telovýchovných činností

- podporovať procesy sebapoznávania a sebakontroly pri aktívnej pohybovej činnosti

- podporovať aktivitu, fantáziu a kreativitu žiakov pri pohybových činnostiach

- formovať pozitívny vzťah k telesnej výchove, pohybovým aktivitám, športu

- kultivovať pohybový prejav s akcentom na správne držanie tela

- podporovať vytváranie optimálneho rozvoja zdravotne orientovanej zdatnosti

- podporovať získavanie poznatkov o otázkach vplyvu pohybu na zdravie

- uplatňovať zásady hygieny a bezpečnosti pri pohybovej činnosti

- mať vytvorenú elementárnu veku primeranú predstavu o vlastných pohybových možnostiach a pohybovou činnosťou prispievať k optimálnemu stupňu rozvoja osobnosti ako celku i po stránke kognitívnej, emocionálnej, sociálne, morálnej

- vnímať zdravie a pohybovú aktivitu ako jeho nevyhnutnú súčasť pri formovaní vlastného zdravého životného štýlu a jeho uplatňovaní v každodennom živote

- mať osvojené elementárne pohybové zručnosti a vytvorené pohybové návyky súvisiace so základnými lokomóciami, mať optimálne primerane veku rozvinuté pohybové schopnosti, preukazovať elementárne vedomosti a poznatky z telesnej výchovy a športu pri realizácií pohybových činností

- prejavovať záujem o pohybové činnosti, prezentovať pozitívny vzťah k ich pravidelnej realizácii, aplikovať ich v každodennom živote

- aktívne využívať a rozširovať si informácie zo školskej telesnej výchovy vo voľnočasových športových aktivitách

- vytvoriť si vlastnú identitu (nájsť si svoje miesto) pri aktívnej športovej činnosti – svojej účasti na nej v rámci skupiny, tímu a pod.

- vedieť rešpektovať práva a povinnosti (svoje aj iných) pri realizovaných športových aktivitách, vedieť kooperovať pri športových aktivitách

- byť tolerantný pri iných názoroch na riešenie aktuálneho problému súvisiaceho so športovou aktivitou a zároveň asertívny pri nastoľovaní svojich požiadaviek a formulovaní svojich názorov

- vedieť s kamarátmi realizovať aj vo voľnom čase naučené pohybové hry a športové aktivity v rôznom prostredí

- byť iniciatívny pri aplikácii pohybových činností do svojho vlastného denného režimu

3.Stratégie vyučovania

Metódy a formy:

           : priebežná demonštrácia postupov učiteľom

: samostatná práca žiakov

: pozorovanie ukážky a vytváranie predstavy o nej

: opakovanie opisu a vysvetlenia formou vonkajšej, neskôr aj vnútornej reči

: cieľavedomé sledovanie praktickej činnosti a porovnávanie sledovaného

: uvedomenie si nedostatkov a ich odstraňovanie v praktickej činnosti

: uplatňovanie osvojených vedomostí v pohybovej činnosti, v správaní a pri sebakontrole v štandardných, postupne v zmenených podmienkach a pri cvičení doma

: motivačné

: expozičné

: fixačné

: diagnostické

: telovýchovné chvíľky počas vyučovacích hodín

Didaktické a psychomotorické hry, cvičenia v prírode, turistika, frontálne a skupinové vyučovanie,

ranné cvičenia, rekreačné využívanie prestávok, školské športové súťaže.

                4. Kompetencie a spôsobilosti

Kompetencie:

TC: Základné lokomócie a nelokomočné pohybové zručnosti

: mať primerane veku a svojim schopnostiam osvojené základné lokolócie a poznať ich možnosti aplikácie a vnímať ich význam pre život a šport

TC: Manipulačné, pohybové a prípravné športové hry

: byť aktívny pri úlohách vyplývajúcich z pravidiel hry

:  prejavovať schopnosť spolupracovať

:  dodržiavať dohodnuté pravidlá

:  technicky správne manipulovať s náčiním a pohybovať sa s ním

: odhadovať pohyb náčinia a prispôsobiť mu vlastný pohyb v rôznych situáciách a obmenách

: prejavovať pozitívny postoj k herným činnostiam

:  uplatňovať zásady kultúrneho správania sa na športových podujatiach

TC: Kreatívne a estetické pohybové činnosti

: mať primerane veku rozvinuté základné senzorické, motorické, intelektuálne, kultúrno-umelecké a tvorivé schopnosti, vedieť ich primerane aplikovať v živote i športe prostredníctvom prirodzeného pohybu

TC: Psychomotorické cvičenia a hry

: mať primerane veku osvojené správne držanie a vnímanie svojho tela pri pohybových činnostiach, dýchanie, flexibilitu

TC: Aktivity v prírode a sezónne pohybové činnosti

: mať veku primerané osvojené zručnosti z pobytu v prírode

Spôsobilosti:

: žiak sa vie správne nastúpiť podľa povelov vyučujúceho

: žiak vie precvičovať už osvojené elementárne pohybové zručnosti atletického charakteru, vlastný pohyb v rôznych situáciách a obmenách, prejavovať pozitívny postoj k herným činnostiam, uplatňovať zásady kultúrneho správania sa na športových podujatiach

: žiad vie ukázať správne technické predvedenie základných lokomócií, základných akrobatických cvičení

: žiak vie napodobňovať pohyby zvierat

:  žiak pozná význam hier – pre zábavu i zdravie, aplikuje v hre dohodnuté pravidlá

: žiak vie zladiť pohyby chôdzu, skoky a beh s rytmom navodeným potleskom a zvukovým signálom, hudbou

: žiak vie využiť naučené zručnosti z hier v rôznom prostredí  a aplikovať ich aj v bežnom živote

: žiak vie pohybovo improvizovať na hudobné motívy alebo zadané témy

: žiak vie ukázať a uplatniť správnu techniku manipulácie s náčiním

:žiak pozná názvy hier realizovaných vo výučbe                    

5. Kritéria a hodnotenia

Hodnotenie predmetu sa bude riadiť platnou legislatívou a vnútornými usmerneniami školy. Žiaci z predmetu nebudú klasifikovaní. Telesná výchova sa hodnotí slovne. Hodnotenie žiaka má byť komplexné, založené na princípe individuálneho prístupu k osobnosti. Hodnotenie má vzbudzovať u žiakov záujem o pohyb a vyvolávať radosť z pohybu. Hlavným kritériom má byť individuálne zlepšenie v pohybových schopnostiach a zručnostiach. 

• Oddychové a rekreačné činnosti
• Oddychové činnosti

Charakteristika činnosti

Oddychové činnosti možno všeobecne charakterizovať ako veľmi pokojné, pohybovo

nenáročné činnosti.

Spôsob odpočinku je jedným z faktorov, ktorý významne ovplyvňuje a spolupôsobí pri utváraní správneho spôsobu života a hodnotovej orientácie. Oddychová činnosť pomáha deťom naučiť sa správne oddychovať.

OČ- ako dôležitá súčasť výchovno- vzdelávacej  činnosti v ŠKD pomáha odstraňovať únavu detí z vyučovania, kompenzovať ich jednostranné zaťaženie školskou činnosťou.

Správny odpočinok pomáha odstraňovať únavu, ktorým sa organizmus bráni pred preťažením. Zvláštnu pozornosť treba venovať žiakom I. ročníka, na ktorých sú kladené zvýšené nároky v súvislosti z prechodu z MŠ alebo rodiny do školy.

Zohľadňuje vývinové osobitosti, rozdiely detí vo výkonnosti a kladie na ne primerané požiadavky. Spolu s rekreačnou činnosťou je zaradená medzi 13.15 hod, kedy je výkonnosť detského organizmu najmenšia. Preto treba z hľadiska psychohygieny tieto dve činnosti zaraďovať do denného režimu vždy pred prípravou na vyučovanie.

Ciele odpočinkových činností:

• regenerácia duševných a fyzických síl, zabezpečenie potrebného pokoja popoludní
• ochrana zdravia, vytváranie rovnováhy medzi telesným a duševným zaťažením organizmu
• formovanie a upevňovanie morálnych , charakterových  a vôľových čŕt osobnosti
• utváranie kladných vzťahov v kolektíve (ohľaduplnosť, dodržiavanie pravidiel, empatia)
• riešenie komfliktových situácií, vedieť prehrávať
• amostatne a iniciatívne riešiť rôzne úlohy a situácie

Rekreačné činnosti

Rekreačné činnosti majú charakter výdatnej pohybovej aktivity, ktorá je spravidla vykonávaná podľa možnosti na čerstvom vzduchu. Rekreačná činnosť môže byť činnosť telovýchovná alebo športová.

O rekreáciu po vyučovaní by žiaci nemali byť ukracovaní, v žiadnom prípade pred ňu nesmie byť zaradená príprava na vyučovanie. Uskutočňujú sa až po odpočinku, po chvíli pokojného oddychu. RČ pomáhajú deťom odreagovať sa, odstrániť únavu z vyučovania, musia kompenzovať jednostranné zaťaženie detského organizmu z vyučovania.

V ŠKD sa uskutočňujú najčastejšie formou hier, čo najviac zodpovedá mentalite žiaka mladšieho školského veku.

Hry a hrové činnosti sú spontánne alebo vychovávateľkou navodzované. Súčasťou hier a hrových aktivít sú vopred plánované edukačné aktivity. Hry a hrové činnosti sa môžu do denného poriadku i viackrát v jedno odpoludnie.

Za najdôležitejší je však považovaný pobyt vonku.

Tento obsahuje pohybové aktivity detí, vychádzky, edukačné aktivity. V záujme zdravého psychosomatického rozvoja dieťaťa sa neodporúča vynechávať pobyt vonku. Realizuje sa každý deň, výnimkou sú nepriaznivé klimatické podmienky, silný nárazový vietor, silný mráz alebo dážď.

Organizované rekreačné činnosti majú spravidla charakter pohybových hier, teda hier s pravidlami. Presné dodržiavanie pravidiel účinne pomáha upevňovať vôľové vlastnosti.

Do oblastí rekrečných a odpočinkových hier je treba zaraďovať však hlavne spontánne rekreačné činnosti, pretože viac zodpovedajú požiadavkám psychohygieny, lebo vychádzajú z vnútorných potrieb žiakov a vedú k ich uspokojeniu, čo nemôže splniť organizovaná činnosť. Spontánne telovýchovné činnosti a hry sú z fyziologického hľadiska účinnejšie a majú väčší kompenzačný účinok, ako organizované hry. Avšak i tieto hry musia byť pripravené, najmä z hľadiska bezpečnosti dieťaťa.

Ciele rekreačných činností:

• rozvoj telesného a duševného zdravia detí
• pestovanie pohybových zručností a schopností
• uspokojovanie a upevňovanie pohybových potrieb, návykov a správneho držania tela
• rozvoj a upevňovanie charakterových a vôľových vlastností
• uplatňovanie pohybových schopnosti v pohybovej a športovej aktivite
• pohybovanie sa v rôznom prírodnom prostredí bez strachu a zábran

Kompetencie odpočinkových a rekreačných činností:

• vie správne oddychovať po zaťažení v školskom edukačnom procese

• uplatňuje získané vedomosti a návyky týkajúce sa ochrany zdravia
• rovnováha medzi telesným a duševným zaťažením
• zaujíma adekvátny postoj k pohybu a športovým aktivitám
• vie dodržiavať pravidlá hry, fair- play hra, spolupracuje, rešpektuje  iných
• ovláda a samostatne vykonáva vhodné cviky, najznámejšie pohybové hry a športy
• dodržiava zdravotne hygienické zásady, striedanie práce a oddychu
• vie prekonávať ťažkosti, prijať v rozhovore názorovú odlišnosť, prijateľným spôsobom obhajovať svoje vlastné názory
• zvládne turistickú vychádzku do blízkeho okolia
• spolupracuje v skupinovej hre, vie sa rozhodovať pre určitú činnosť, hodnotí svoje schopnosti v rôznych činnostiach

Metódy a formy: oddych na koberci, prezeranie a čítanie kníh, detských časopisov, voľný(riadený) rozhovor, konštruktívne hry, čítanie a počúvanie rozprávok, rozcvičky a telovýchovné chvíľky, rekreačné a telovýchovné vychádzky, pohybové hry, tréningové a návykové metódy, metódy cvičenia a navykania, opakovanie činnosti, metódy povzbudzovania a trestu(vyjadrenie súhlasu, nesúhlasu, pochvaly, pokarhania, prejavenie dôvery, odloženie výhody alebo zábavy)

Záujmové činnosti

Záujmové činnosti tvoria základnú a hlavnú náplň výchovy a vzdelávania v ŠKD. Majú pre rozvoj deti osobitný význam. V záujmových činnostiach možno harmonicky pôsobiť na celú osobnosť dieťaťa a rozvíjať ju po všetkých stránkach. Významne prispievajú k relaxácii, odpočinku, odreagovaniu a rekreácii detí, rozvíjajú ich záujem.

Záujmová činnosť nenásilne vyvoláva túžbu po novom poznaní a napomáha deťom nájsť vo svojich záujmoch samého seba. Vo výraznej miere harmonicky pôsobí na rozvoj v perceptuálno- motorickej, kognitívnej sociálno- emocionálnej oblasti. Nakoľko dieťa je komplexnou osobnosťou, a nie je možné rozvíjať jeho kompetencie izolovane, jednotlivé kompetencie vo výchove sa rozvíjajú cez viaceré záujmové činnosti. V integrovanej forme zapájajú mimoracionálne ( zmyslové, citové a motorické) zložky spolu s racionálnym myslením. Prostredníctvom obsahu výchovy a vzdelávania v ŠKD sa primerane veku  formujú samostatné a zodpovedné postoje, rozvíja sa myslenie. V edukačnej aktivite je dieťa aj vychovávateľ v roli subjektu. Dieťa má možnosť čo najväčšieho slobodného prejavu – rečového, pohybového, výtvarného, hudobného, dramatického, tvorivého. Pri uspokojovaní svojich potrieb dieťa zároveň prežíva pocit z úspechu.

Záujmová  činnosť pomáha odhaliť skryté dispozície, rozvinúť schopnosti, odhaliť talent. Je teda nevyhnutné, aby v záujmových činnostiach mali deti možnosť poznať všetky jej základné oblasti, a to:

• samoobslužná a spoločensko-prospešná činnosť
• esteticko-výtvarná činnosť
• pracovno-technická činnosť
• športovo-telesná činnosť
• literárno-dramatická činnosť
• prírodovedná činnosť
• dopravná výchova

Ciele záujmových činností:

• uspokojovať záujmy a potreby dieťaťa, podporovať ich tvorivosť a fantáziu
• upevňovať a rozvíjať praktické pracovné návyky
• vyjadriť rôznymi umeleckými výrazovými prostriedkami pocity, dojmy a zážitky
• rozvíjať u detí kultúrnu identitu
• citlivo vnímať krásu prírody, jej čaro a jedinečnosť
• prakticky upevniť návyky starostlivosti o prírodu, ochranárske postoje
• zvnútorňovanie prosociálnych hodnôt, postojov a sociálnych noriem
• uplatňovanie zásad bezpečného správania sa na ceste
• chápanie rôznorodých kultúr

Kompetencie:

• tvorivosť, zručnosť a fantázia detí pri rôznych pracovných a výtvarných technikách
• kladný vzťah k živej i neživej prírode, starostlivosť o živú a neživú prírodu
• kultivovaný pohyb, improvizácia podľa hudby, vnímanie výrazových prostriedkov hudby, rytmizácia
• vedieť sa orientovať v okolí školy a svojho bydliska
• experimentovanie s farbami, zvládnutie základných výtvarných techník
• rozvíjať schopnosť používať počítač k vyhľadávaniu informácii
• má osvojené sociálne zručnosti, návyky,  komunikuje, vie nadviazať verbálny a neverbálny kontakt, má rozvinutú slovnú zásobu
• dodržiava pravidlá cestnej premávky
• má poznatky o kultúre iných národov

Metódy a formy

Skupinová práca, individuálna práca, demonštratívne metódy, vychádzky, návštevy múzeí a knižnice, premietanie a sledovanie filmov, práca s knihou a časopismi, čítanie, práca s počítačom, zážitkové učenie, dramatizácia, výtvarné a hudobné vyjadrenie, problémové riešenie, pochvaly, metódy posudzovania a hodnotenia

Sebavzdelávacia činnosť a príprava na vyučovanie

Charakteristika

Sebavzdelávacia činnosť a príprava na vyučovanie sú všetky činnosti, ktoré súvisia s plnením všetkých, školských povinností s učením a písaním dom. Úloh, získavaním nových poznatkov z rôznych oblastí života. Sebavzdelávacia činnosť v ŠKD sa prelína všetkými oblasťami edukačnej činnosti, vedie žiakov k pravidelnému a sústavnému plneniu školských povinností, učí ich správne sa učiť.

Ciele činnosti

pravidelné a systematické plnenie školských povinností

• vypracovanie písomných domácich úloh
• rozvoj záujmu žiaka o učenie a sebavzdelávanie
• rozvoj tvorivého myslenia, samostatnosti, aktivity, sebahodnotenia
• podpora individuálnych schopností žiakov so slabším prospechom
• dosiahnuť zvýšenie gramotnosti v oblasti IKT
• odstraňovanie miestneho dialektu, komunikatívnosť

Kompetencie

• žiak  vie hľadať informácie z rôznych zdrojov a využíva ich pri učení
• vie sa učiť
• je zodpovedný za jemu zverené úlohy a je samostatný
• využíva IKT
• žiak vie komunikovať s dospelými

Obsah, témy sebavzdelávania

• didaktické hry, upevňovanie učiva hravou formou - súťaže, hádanky, krížovky, lúštenky, osemsmerovky, sudoku...
• písomné vypracovanie domácich úloh
• pravidelné a systematické plnenie školských povinností
• záujem žiakov o učenie a sebavzdelávanie
• správne vyjadrovanie a odstraňovanie miestneho dialektu
• čítanie s porozumením, kladný vzťah ku knihe
• práca s detským časopisom, encyklopédiou, slovníkom, počítačom
• matematická gramotnosť, logické myslenie
• ochrana svojho zdravia a zdravia iných
• poznatky z bezpečnosti a ochrany zdravia
• prírodovedná gramotnosť - naučiť sa prírodu nielen spoznávať, ale aj rešpektovať
• pozitívne hodnotenie iných - multikultúrna výchova
• uvedomenie si príslušnosti k národu a európskemu spoločenstvu

Formy a metódy

• rozhovor, vysvetľovanie, vychádzky, didaktické hry, súťaže, návšteva knižnice, múzea, čítanie, počúvanie, pozorovanie prírody, dramatizácia    

                                                                   2.ROČNÍK

      OBSAH JEDNOTLIVÝCH PREDMETOV

1. Charakteristika učebného predmetu:

       Predmet slovenský jazyk a literatúra má komplexný charakter. Spája jazykovú, slohovú zložku, písanie, literárnu zložku a čítanie.  Jazyk slovenský v  2. ročníku základnej školy má prioritné a  špecifické postavenie. Schopnosť čítať a písať je jedna zo základných životných kompetencií, ktorú v tomto ročníku prehlbujú. Osvojenie si správnej techniky čítania a písania dáva predpoklad k ďalšiemu samostatnému štúdiu v iných predmetoch. K hlavným aspektom rozvíjania už získaných jazykových zručnosti a návykov patrí rozvoj slovnej zásoby, získanie základov pravopisu a znalostí z oblasti literatúry. V rámci zložky čítanie a literárna výchova by sa mal dôraz klásť na čítanie s porozumením, verbálnu a neverbálnu komunikáciu. V čase počítačov, internetu, televízie je nezanedbateľnou aj  emocionálna stránka jazykovej výchovy – vytváranie kladného vzťahu k čítaniu a knihám a prostredníctvom nich k materinskému jazyku. Písanie je základným nástrojom gramotnosti. Na hodinách písania si žiaci precvičujú už naučené tvary písmen a číslic s ohľadom na dodržiavanie hygienických a estetických zásad. Žiaci sa učia vyjadrovať v krátkych ústnych prejavoch, odpovedajú na otázky, vedia sformulovať prosbu a poďakovanie, vedia sa ospravedlniť, poblahoželať blízkym osobám, formulovať krátku správu, stručne reprodukovať prečítaný text, pracovať s textom.

2. Ciele  a učebný plán

Cieľom jazykového vyučovania je rozvíjanie a preferovanie komunikačných schopností žiakov, ktoré budú východiskom ich ďalšieho vzdelávania v slovenskom jazyku i v ostatných vyučovacích predmetoch s ohľadom na ich špecifické potreby. Preferovať komunikatívno – zážitkový model,  podnecovať aktivitu žiakov,  vytvárať u žiakov hodnoty a postoje zamerané na príjem umeleckého textu – čítanie, deklamácia, počúvanie, analýza, interpretácia a hodnotenie, budovať sebadôveru žiakov, viesť ich k vyjadrovaniu vlastných postojov a názorov, k zvládnutiu základných pravidiel medziľudskej komunikácie, pozitívnemu vzťahu k jazyku v rámci interkultúrnej komunikácie. Výsledkom činnosti na hodinách sú projekty, ich verejná prezentácia.        

 Cieľom vyučovania slovenského jazyka v 2. ročníku ZŠ je predovšetkým:

v gramatike:

• osvojiť si základy písanej reči (veľké a malé písmená, písané a tlačené písmená, samohlásky, spoluhlásky, dvojhlásky, arabské číslice)
• získať základné poznatky o zvukovej rovine jazyka a pravopise

–      hlásky, slabiky, slová,

–      delenie hlások: samohlásky (krátke, dlhé), spoluhlásky (tvrdé, mäkké), dvojhlásky

–      diakritické znamienka: dĺžeň, mäkčeň, vokáň, dve bodky

–      interpunkčné znamienka: bodka, otáznik, výkričník, čiarka, zátvorka, dvojbodka

–      melódia vety: oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie, zvolacie

–      slabikotvorné hlásky l, ĺ, r, ŕ,  výslovnosť a výskyt ä

• získať základné poznatky o syntaktickej / skladobnej rovine

–   jednoduchá veta, vety podľa obsahu: oznamovacia, opytovacia, rozkazovacia, 

     želacia, zvolacia

• osvojiť si návyky správnej výslovnosti

v slohu:

• pozdrav, oslovenie, tykanie - vykanie, predstavenie sa, prosba - želanie, privítanie, rozlúčenie, poďakovanie, ospravedlnenie sa, vyjadrenie súhlasu - nesúhlasu, blahoželanie ústne aj písomné, adresa, pohľadnica, súkromný list, tvorba otázok, žiadosť o informáciu, rozhovor, telefonický rozhovor, osnova, rozprávanie, ústny opis predmetu, ústny opis ilustrácie a obrázka, nápis, nadpis, SMS, e-mail

v literárnej výchove:

• osvojiť si zručnosť jednoduchého a súvislého vyjadrovania sa
• viesť žiakov k presnému mysleniu a jeho využitiu v oblasti komunikácie (ústnej aj písomnej)
• všeobecné pojmy: ilustrácia, autor - spisovateľ, čitateľ - divák, kniha, časopis, noviny, knižnica, text, bábkové divadlo, bábka
• literárne žánre: vyčítanka, hádanka, báseň, ľudová pieseň, rozprávka
• štylizácia textu: zdrobnenina
• štruktúra diela: nadpis, dej

Súhrn cieľov a obsahu vzdelávania zo slovenského jazyka a literatúry v 2. ročníku ZŠ vychádzajúc zo štátneho vzdelávacieho programu

Legenda:            OSR – Osobnostný a sociálny rozvoj

                           ENV – Environmentálna výchova

                           MEV – Mediálna výchova

                           MUV – Multikultúrna výchova

                           DOV – Dopravná výchova

                           OŽZ – Ochrana života a zdravia, PPZ – Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

3. Stratégie vyučovania

Stratégie vyučovania kladú nároky na samostatnosť, tvorivosť a organizáciu práce učiteľa. Využívanie stratégií  umožňuje učiteľovi úspešne vyučovať a žiakovi úspešne sa učiť. Učiteľ si formy a metódy vyberá a používa  podľa svojho výberu tak, aby boli variabilné, aktivizujúce, tvorivé a humanizujúce. Správne zvolenými metódami a formami práce vytvára atmosféru , v ktorej sa žiak môže učiť bez strachu a stresu, podnecuje prirodzenú zvedavosť, motivuje k aktívnemu učeniu, podporuje sebahodnotenie, aby žiak poznal svoje prednosti i chyby, vytvára podmienky pre úspešnosť každého žiaka ako i pozitívnu pracovnú atmosféru.

Metódy: práca s textom v učebnici, v detskom časopise, na tabuli,  výklad, predĺžený výklad, rozličné druhy rozhovorov, nácvik gramatických javov, vysvetľovanie, motivačné metódy,  problémové úlohy, precvičovanie, pozorovanie, grafické znázorňovanie, analýza a syntéza javov sluchom, aktívne pozorovanie a vnímanie, práca s ilustráciami, vyvodzovanie, objasňovanie pojmov, dialóg, cvičenia a situácie na rozvoj hodnotiaceho myslenia, ...

Formy: práca žiakov vo dvojiciach, skupinová , individuálna, frontálna práca, diferencovaná práca, didaktické hry, dramatizácia, prednes, recitácia,  experimentovanie, rolové hranie, simulovanie rôznych situácií, účasť na recitačných a literárnych súťažiach..

4. Kompetencie a spôsobilosti

V 2. ročníku sa rozvíjajú najmä poznávacie, rečové a čitateľské kompetencie.

Motorické zručnosti

• samostatne písať jednoduché texty s dôrazom na dodržiavanie základných parametrov písma (písaná a tlačená podoba)
• podľa predlohy odpísať alebo podľa diktovania napísať arabské číslice v súvislosti s matematikou

Pamäťové, klasifikačné a aplikačné zručnosti 

• zapamätať si základné informácie a fakty a vedieť ich používať v praxi
• vysvetliť podstatu osvojených javov a vzťahov medzi nimi
• v písomnom prejave aplikovať pravopisnú normu určenú pre 2. ročník ZŠ

Analytické zručnosti a interpretačné zručnosti

•  uskutočniť jazykovú analýzu textu, vyhľadávať jazykové javy, vyhodnocovať ich  

       a postupne zatrieďovať

• prerozprávať obsah prečítaného textu
• vyjadriť svoje pocity a zážitky z prečítaného textu

Tvorivé zručnosti

• tvoriť a ústne prezentovať vlastný text

• napísať a porozprávať krátky príbeh (vlastný zážitok alebo vymyslený príbeh)
• porozprávať príbeh podľa predlohy (podľa obrázkov, podľa názvu)
• dokončiť rozprávanie alebo neukončenú rozprávku alebo iný literárny žáner
• zdramatizovať rozprávku
• dbať na správny prednes, artikuláciu, gestikuláciu, pohyb

Technika čítania a verejná prezentácia textu, verejný prejav

• správne, plynule a s porozumením čítať nahlas aj potichu na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ
• pri ústnom prejave a hlasnom čítaní dodržiavať správne dýchanie, artikuláciu a spisovnú výslovnosť na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ
• recitovať básne a úryvky z prózy
• pri čítaní dramatických textov výrazne reprodukovať priamu reč

Informačné zručnosti

• vedieť využívať možnosti vyhľadania si daných informácii formou kníh, slovníkov, encyklopédií, internetu (na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ)
• orientovať sa v školskej knižnici

Komunikačné zručnosti

• adekvátne komunikovať s prihliadnutím na komunikačnú situáciu
• vyjadrovať sa neverbálne a reagovať na neverbálnu komunikáciu
• postupne naučiť žiaka verejne sa prezentovať a obhájiť si vlastný názor (na primeranej úrovni žiaka 2. ročníka ZŠ)

5.Kritériá hodnotenia

             Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu základných škôl / č.2489/1994 – 211 schválené Ministerstvom školstva a vedy Slovenskej republiky dňa 25.05.1994/

Budeme dbať na to, aby sme prostredníctvom hodnotenia nerozdeľovali žiakov na úspešných a neúspešných.

Pri hodnotení učebných výsledkov žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa bude brať do úvahy možný vplyv zdravotného znevýhodnenia žiaka na jeho školský výkon.

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

 Matematické vzdelávanie je založené na realistickom prístupe k získavaniu nových vedomostí a na využívaní manuálnych a intelektových činností pre rozvíjanie širokej škály žiackych schopností.  Nové matematické vedomosti sa aplikujú v reálnych situáciách.  Vedomosti umožňujú žiakom získať matematickú gramotnosť novej kvality, ktorá by sa mala prelínať celým základným matematickým vzdelaním.  Vyučovanie sa prioritne zameriava na rozvoj žiackych schopností, predovšetkým väčšou aktivizáciou žiakov. Ďalej sa vyučovanie zameriava aj na osobnostný a sociálny rozvoj, dopravnú výchovu, na tvorbu projektov a prezentáciu zručností /medzipredmetové vzťahy/, na mediálnu výchovu.

Učebný predmet matematika v 2.ročníku  ZŠ zahŕňa:

• elementárne matematické poznatky, zručnosti a činnosti s matematickými objektmi rozvíjajúce kompetencie potrebné v ďalšom živote (osobnom, občianskom, pracovnom a pod.),

• vytváraním presných učebných návykov rozvoj žiackych schopností, presného myslenia a formovania argumentácie v rôznych prostrediach, rozvoj algoritmického myslenia,

• súhrn veku primeraného matematického a informatického poznania, ktoré tvoria východisko k všeobecnému vzdelaniu kultúrneho človeka,

Obsah vzdelávania je v učebnom predmete matematika rozdelený na päť tematických okruhov.

Čísla, premenná a počtové výkony s číslami

Postupnosti, vzťahy, funkcie, tabuľky, diagramy

Geometria a meranie

Kombinatorika, pravdepodobnosť, štatistika

Logika, dôvodenie, dôkazy.

    2.Ciele predmetu a obsah predmetu

Cieľom učebného predmetu matematika v 2. ročníku ZŠ je, aby si žiaci osvojili poznatky, ktoré v priebehu svojho ďalšieho vzdelávania a v každodennom živote budú potrebovať a rozvíjať ich schopnosti. Pomocou nich sa pripravia na samostatné získavanie ďalších poznatkov. Vyučovanie matematiky má smerovať k tomu, aby sa realizovali najmä tieto cieľové zámery a všeobecné požiadavky na rozvoj žiackej osobnosti:

- presne používať materinský a odborný jazyk (vzhľadom na vek) a správne aplikovať   postupne sa rozširujúcu matematickú symboliku.

- riešením úloh a problémov postupne budovať poznatky žiakov o vzťahu medzi matematikou

a realitou. Rozvíjať u žiakov matematické nazeranie, logické a kritické myslenie,

- systematicky viesť žiakov k získavaniu skúseností s významom matematizácie reálnej situácie

- spolu s ostatnými učebnými predmetmi sa podieľať na primeranom rozvíjaní schopností žiakov používať prostriedky IKT (kalkulátory, počítače) k vyhľadávaniu, spracovaniu a uloženiu informácií,

- viesť žiakov k získaniu a rozvíjaniu zručností súvisiacich s procesom učenia sa, k aktivite na vyučovaní a k racionálnemu a samostatnému učeniu sa,

- podporovať a upevňovať kladné morálne a vôľové vlastnosti žiakov

- vytvárať a rozvíjať kladný vzťah žiakov k spoločným európskym hodnotám, k permanentnému poznávaniu kultúrnych a iných hodnôt vytvorených európskymi štátmi a Slovenskom,

Prehľad tematických celkov a ich obsahu v 2. ročníku

1. Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10:

Pamätné počítanie, riešenie jednoduchých slovných úloh s prechodom cez základ, určenie súčtu, porovnanie rozdielom....

II. Vytváranie prirodzených čísel v obore do 100

Predstavy o číslach do 100, počítanie , určovanie počtu, dvojciferné číslo, určenie desiatok, jednotiek, riešenie slovných úloh v obore do 100.

3. Geometria

Bod, priamka, polpriamka, úsečka, rysovanie priamok a úsečiek, jednotky dĺžky, meranie dĺžky úsečky, geometrická predstavivosť a praktické využitie......

IV. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100

Pamäťové a písomné sčítanie a odčítanie jednociferných a dvojciferných čísel,  vlastnosti sčítania a odčítania, skúška správnosti, riešenie jednoduchých a zložených slovných úloh typu a + b + c, a + b –c, a – b – c ,....

V. Riešenie aplikačných  úloh a úloh  rozvíjajúce špecifické matematické myslenie

Názorný úvod k učivu z logiky.

Výroky a tvrdenia o činnostiach, obrázkoch a posúdenie ich správnosti.

Dichotomické triedenie. Tvorba postupnosti podľa daného pravidla.

Objavenie a sformulovanie pravidla tvorenia postupnosti predmetov, čísel.

Riešenie nepriamo sformulovaných úloh.

Úlohy na zbieranie a zoskupovanie údajov.

Hľadanie všetkých možností usporiadania dvoch, troch predmetov, farieb, písmen, čísel.

3. Stratégie vyučovania

Skupinová práca, samostatná práca, práca vo dvojiciach, rozprávanie, didaktické hry, krížovky, sudoku, rébusy, osemsmerovky, didaktické hry, prezentácie

4. Kompetencie a spôsobilosti

I. Sčítanie a odčítanie v obore do 20 s prechodom cez základ 10

Osvojiť si spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ 10. Vedieť spamäti všetky spoje sčítania a odčítania s prechodom cez základ 10 v obore do 20. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na sčítanie typu: urči súčet, keď sú dané sčítance. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na

sčítanie typu: zväčší dané číslo o niekoľko jednotiek. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: urči jedného sčítanca, ak je daný súčet a druhý sčítanec. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: zmenšenie daného čísla o niekoľko jednotiek. Vyriešiť jednoduchú slovnú úlohu na odčítanie typu: porovnávanie rozdielom. Vyriešiť zloženú slovnú úlohu, ktorá vedie k zápisu (a + b + c). Riešiť nepriamo sformulované slovné úlohy na sčítanie a odčítanie s prechodom cez základ 10 v obore do 20. Samostatne tvoriť k primeranej situácii (podnetu) príklad (slovnú úlohu) na sčítanie a odčítanie s prechodom cez 10 v obore do 20.

2. Vytváranie predstáv o prirodzených čísach v obore do 100

Určiť počet predmetov v danej skupine a vyjadriť tento počet v obore do 100. Priradiť príslušný počet predmetov  k danému číslu v obore do 100. Vedieť usporiadať čísla od 20 do 100. Vedieť čítať a písať čísla v obore do 100. Rozložiť dvojciferné číslo v obore do 100 (od 10 do 99) na desiatky a jednotky. Zapísať dvojciferné číslo v obore ako súčet desiatok a jednotiek a graficky to znázorniť. Porovnať a zapísať čísla v obore do 100 pomocou znakov <, >, = (aspoň pomocou znázornenia). Vedieť sa orientovať v číselnom rade v obore do 100. Vedieť porovnať dvojciferné čísla pomocou radu čísel. Porovnať pomocou znázornenia a zapísať dvojice dvojciferných čísel v obore do 100 pomocou znakov <, >, =. Vedieť určiť správne poradie čísel a poznať vzťahy medzi číslami v obore do 100 (prvý, druhý, posledný, hneď pred, hneď za, atď.). Riešiť aspoň pomocou ilustračného obrázka jednoduchú slovnú úlohu (viac, menej, rovnako) a zapísať pomocou znakov.

3. Geometria

Vie vyznačovať body na priamke (úsečke) a v rovine (na útvare). Označovať ich veľkým tlačeným písmom (písmenom A, B, C, atď.) Narysovať a označovať úsečku a priamku. Vedieť narysovať úsečku danej dĺžky (v cm) a označovať ju. Odmerať dĺžku úsečky v cm s presnosťou na centimeter. Porovnať úsečky podľa ich dĺžky. Zostaviť jednoduché stavby (teleso) podľa vzoru alebo podľa obrázka. Vytvárať a opísať jednoduché telesá z kociek.

4. Sčítanie a odčítanie prirodzených čísel v obore do 100

Vedieť sčítavať spamäti dvojciferné a jednociferné čísla bez prechodu aj s prechodom cez 10 v obore do 100. Vedieť spamäti odčítať jednociferné číslo od dvojciferného bez prechodu aj s prechodom cez základ 10 v obore do 100. Riešiť všetky typy príkladov na sčítanie a odčítanie dvojciferných čísel spamäti (náročnejšie písomne). Poznať vlastnosti sčítania a vedieť ich správne použiť pri riešení príkladov (komutatívnosť, asociatívnosť). Vie urobiť skúšku správnosti pri riešení jednoduchých slovných úloh. Vedieť riešiť jednoduché a zložené úlohy vedúce k zápisu a + b + c; a + b - c; a – b – c; v obore do 100. Vyriešiť nepriamo sformulované úlohy na sčítanie a odčítanie v obore do 100.

V. Riešenie aplikačných  úloh a úloh  rozvíjajúce špecifické matematické myslenie

Vedieť primerane rozlíšiť istý a nemožný jav (pravdivý, nepravdivý). Triediť predmety (veci, prvky) podľa jedného znaku ( napr. podľa farby, tvaru, veľkosti a pod.). Vedieť nájsť jednoduché pravidlo postupnosti. Vedieť pokračovať vo vytvorenej postupnosti. Hľadať všetky možnosti usporiadania dvoch, troch predmetov (vecí, prvkov). Vedieť vytvoriť systém pri hľadaní a všetky možnosti zapísať. Vedieť urobiť zo získaných a znázornených udalostí jednoduché závery.

5. Hodnotenie predmetu

 V 2. ročníku predmet klasifikujeme podľa Metodických pokynov č. 7/2009 z 28.apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy.

Hodnotíme úroveň vedomostí (pojmy, vzťahy), činností (rysovanie, slovné úlohy), schopnosť uplatniť vedomosti v nových situáciách (v bežnom živote, v slov. úl.), úroveň samostatnosti myslenia, presnosť a výstižnosť spôsobu vyjadrovania .

Charakteristika klasifikačných stupňov:

1. výborný - vedomosti o prir. číslach a počtových výkonoch sú pevné, presné, úplné, sústavné

  - myslenie žiakov je samostatné, dokáže vytvárať vzťahy medzi pojmami, vedomosti vie   aplikovať v nových situáciách, presný písomný aj ústny prejav

2. chválitebný - vedomosti o prir. číslach sú pevné, presné, sústavné

 - vedomosti o počtových výkonoch nie sú dostatočne pevné, ale sú presné, úplné, sústavné

 - myslenie je samostatné, vedomosti vie uplatniť vo všetkých nových situáciách                                3. dobrý - vedomosti o prir. číslach sú sústavné s nevýraznými chybami- čítať, zapisovať, usporiadať    prir. čísla, vedomosti o počt. výkonoch sú tiež sústavné a celistvé, ale nie sú pevné ani presné

 - žiak pri počítaní spamäti je pomalý

 - pri písomnom počítaní sa objavujú omyly, ktoré však po upozornení vie samostatne opraviť

 - myslenie je málo samostatné a pri úlohách na aplikáciu učiva- slovné úl. potrebuje pomoc učiteľa

4. dostatočný - vedomosti o prir. číslach sú s nedostatkami, vedomosti o počtových výkonoch sú tiež   s mnohými medzerami

 - sám chyby nenájde, a vie si ich opraviť len s pomocou učiteľa

 - myslenie je málo samostatné, dokáže riešiť len jednoduché slovné úlohy a len s pomocou učiteľa

 - zložené slovné úl. nedokáže riešiť

5. nedostatočný  - vedomosti o prir. číslach sú neúplné- nedokáže porovnávať jednociferné a dvojciferné čísla,  vedomosti o počtových výkonoch sú na nízkej úrovni

 -  neovláda ani základné spoje počítania spamäti

 -  nesamostatné myslenie, nedokáže riešiť ani jednoduché slovné úlohy

1. Charakteristika učebného predmetu

Poslaním vyučovania informatiky/informatickej výchovy je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov, postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch. Rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Spoločným pôsobením predmetu informatika/informatická výchova a aplikovaním informačných technológií vo vyučovaní iných predmetov, medzi predmetových projektov, celoškolských programov a pri riadení školy.

2. Ciele predmetu

Cieľom informatickej výchovy v 2.ročníku je zoznámenie sa s počítačom a možnosťami jeho využitia v každodennom živote.Prostredníctvom aplikácií obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov získať základné zručnosti v používaní počítača. V rámci medzipredmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácií precvičujú základné učivo z matematiky, slovenského a cudzieho jazyka, získavajú vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a vlastivedy a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenia v rôznych grafických editoroch. Je potrebné klásťdôraz na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach. Najvhodnejšie sa javí využitie programov určených špeciálne pre žiakov, prostredníctvom ktorých by sa zoznámili s najbežnejšími činnosťami vykonávanými na počítači.

Obsah učebného predmetu

tvorí 5 tematických okruhov : 1. Informácie okolo nás

                                                 2. Komunikácia prostredníctvom IKT

                                                 3. Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie

                                                 4. Princípy fungovania IKT

                                                 5. Informačná spoločnosť

Učivo v tematickom okruhu Informácie okolo nás je kľúčové už aj pre nižšie stupne

vzdelávania. Žiaci by sa už od prvej triedy mali učiť pracovať so základnými počítačovými aplikáciami, aby:

1. vedeli základné postupy pri práci s textom a jednoduchou prezentáciou,

2. získali prvé zručnosti pri kreslení v grafickom prostredí a spracovávaní grafických

informácií,

3. pomocou IKT dokázali realizovať čiastkové úlohy a výstupy z projektového

vyučovania.

Ďalší tematický okruh Komunikácia prostredníctvom IKT sa venuje využitiu nástrojov

internetu na komunikáciu, na vlastné učenie sa a aj na riešenie školských problémov, na

získavanie a sprostredkovanie informácií. Žiaci:

1. by mali pochopiť spôsob a mechanizmy vyhľadávania informácií na internete,

2. by si mali uvedomovať bezpečnostné riziká pri práci s internetom.

3. by mali pochopiť spôsob definovania kľúčového slova, vyhľadávanie podľa

kľúčového slova

V tematickom okruhu Postupy, riešenie problémov, algoritmické myslenie sa žiaci

zoznámia so špecifickými postupmi riešenia problémov prostredníctvom IKT. Žiaci získajú základy algoritmického myslenia a schopnosť uvažovať nad riešením problémov pomocou IKT. Naučia sa uvažovať nad rôznymi parametrami efektívnosti rôznych riešení problémov, naučia sa rôzne postupy a mechanizmy pri riešení úloh z rôznych oblastí.

Tematický okruh Princípy fungovania IKT sa venuje popisu a pochopeniu mechanizmov

informačných a komunikačných technológií.

Žiaci by sa mali zoznámiť

1. s možnosťami vstupných a výstupných zariadení,

2. so získavaním základných zručností pri práci so súbormi a priečinkami,

Tematický okruh Informačná spoločnosť sa zaoberá sa etickými, morálnymi a spoločenskými aspektmi informatiky. Oboznamuje s možnými rizikami a metódami na

riešenie týchto rizík. Žiaci by mali

1. sa oboznámiť s ukážkami využitia IKT v bežnom živote,

2. pochopiť, že používanie IKT si vyžaduje kritický a zvažujúci postoj k dostupným

informáciám,

 Vzdelávací štandard

Obsahový štandard

Oboznámenie sa s počítačom, ovládanie klávesnice, myši. Oboznámenie s prostredím jednoduchého grafického editora – kreslenie obrázka voľnou rukou, s použitím nástrojov. Vytváranie jednoduchých animácií. Práca s textovým editorom, kopírovanie, vkladanie obrázkov do textu. Vytváranie, ukladanie, mazanie dokumentu, vytváranie priečinkov. Oboznámenie sa s nástrojmi a prezeranie a vyhľadávanie, využívanie internetu ako zdroj zábavy, ale aj informácií v textovej i obrazovej podobe, bezpečné správanie na internete, základy slušného správania na internete. Spúšťanie hry a hudby z CD a internetu, ovládanie jednoduchých hier. Získanie základov algoritmického myslenia. Využívanie možností IKT pri riešení úloh v rámci projektového vyučovania, prezentovaní projektov.

Výkonový štandard

Žiak je schopný:

vymenovať z akých základných častí sa skladá počítač, samostatne zapnúť a vypnúť počítač, pracovať s myšou, klávesnicou, správnym spôsobom uchopiť a spustiť CD, DVD, minimalizovať a maximalizovať pracovné okno, zatvoriť ho, pracovať s jednoduchými hrami ovládateľnými myšou a klávesnicou, chápať rozdiel medzi ťahaním a klikaním myšou, rozdiel medzi dvojklikom a jedným kliknutím, stláčaním pravého a ľavého tlačidla, ovládať samostatne výučbový SW, spustiť CD, DVD cez tento počítač,pracovať s USB kľúčom, orientovať sa v prostredí jednoduchého grafického editora, samostatne pracovať s jednotlivými nástrojmi v grafickom editore, samostatne, ale i podľa návodu, nakresliť obrázok, upraviť alebo dotvoriť obrázok , vytvoriť jednoduchú animáciu v grafickom editore,kopírovať , orientovať sa v jednoduchých hrách na internete, samostatne si nájsť a prečítať informáciu na internete,  pozná nebezpečenstvo zverejňovania vlastných údajov, rozpoznať vhodné detské webové stránky – vzdelávacie, zábavné, náučné. Je oboznámený s neblahým vplyvom stránok, propagujúcich násilie a s erotickým zameraním, je schopný si samostatne spustiť hru z internetu, na internete vyhľadávať obrázky, ukladať ich, získať základy algoritmického myslenia – príkazy v priamom režime, , riešiť jednoduché algoritmy v detskom programovacom prostredí, vytvoriť jednoduchý projekt, pracovať v prostredí jednoduchého textového editora, samostatne napísať, prepísať jednoduchý text,  samostatne text uložiť a otvoriť, medzera za slovami, veľké písmená, malé písmená, dĺžne, mäkčene,  upraviť veľkosť písma, typ písma, farbu písma, ovládať zásady správneho sedenia pri počítači, psychohygienu,  samostatne o svojom konaní a správaní sa rozprávať a odpovedať na kladené otázky, samostatne prezentovať pred spolužiakmi svoju prácu – projekt, dokončiť začatú prácu.

 Časová dotácia: 1 hodina týždenne/ 33 hodín ročne

3. Stratégia vyučovania

Prostredníctvom aplikácií, obsahom aj ovládaním primeraných veku žiakov, chceme získať základné zručnosti v používaní počítača. V rámci medzipredmetových vzťahov si žiaci pomocou rôznych aplikácií precvičia základné učivo z matematiky, slovenského a cudzieho jazyka, získavajú vedomosti za podpory edukačných programov z prírodovedy a rozvíjajú svoju tvorivosť a estetické cítenia v rôznych grafických editoroch. Dôraz klásť pri tom nie na zvládnutie ovládania aplikácie, ale na pochopenie možností, ktoré môžeme využiť pri každodenných činnostiach. Z metód  je vhodné používať aktivizujúce a motivačné hodnotenia, samostatné alebo skupinové činnosti, frontálne formy práce, projektové vyučovanie, prácu s PC, s internetom, edukačnými CD a rôznymi softvérovými programami (Word, Skicár...), s e-Beam tabuľou.

4. Kompetencie a spôsobilosti

Informatická výchova pomocou rozvíjajúcich cieľov postupne zdokonaľuje u žiakov ich kľúčové kompetencie :  Oboznámiť sa s počítačom, ovládať klávesnicu, myš. Oboznámiť sa s prostredím jednoduchého grafického editora – kreslenie obrázka voľnou rukou, s použitím nástrojov, efektívne využívať nástroje grafického editora pri kreslení obrázkov (kreslenie pomocou geometrických tvarov, priamok, výberu.  Pracovať s textovým editorom, jednoducho formátovať textu, Vytvárať, ukladať, mazať dokumentu. Oboznámiť sa s nástrojmi na prezeranie a vyhľadávanie, využívať internet ako zdroj zábavy, ale aj informácií v textovej i obrazovej podobe, bezpečné správanie na internete, základy slušného správania na internete. Spúšťať hry z CD a internetu, ovládať jednoduché hry. Prácovať s multimédiami. Získať základy algoritmického myslenia. Využívať možností IKT pri riešení úloh v rámci projektového vyučovania, prezentovaní projektov.

5. Hodnotenie predmetu

Snaha každého učiteľa je pozitívne hodnotenie. V danom predmete sú žiaci priebežne hodnotení podľa svojich výsledkov a snahy. Žiakov postupne vedieme, aby sa vedeli ohodnotiť sami, ale aj svojho spolužiaka. Na konci školského roka sú žiaci na vysvedčení hodnotení slovne. Vychádzame z Metodického pokynu č. 7/ 2009-R z 28. apríla 2009 na hodnotenie žiakov základnej školy. Žiaci sú hodnotení a klasifikovaní  slovne. VDV – veľmi dobré výsledky (stupeň 1 – 1,5), DV – dobré výsledky (1,5 – 2,5), UV – uspokojivé výsledky (2,5 - 4), NV -  neuspokojivé výsledky (5). /

1. Charakteristika učebného predmetu a jeho význam v obsahu vzdelávania

Prvouka učí žiakov vnímať prírodu, jej krásy, zmeny v priebehu roka. Počas vyučovania žiaci sledujú prírodu, pozorujú javy v prírode, snažia sa vysvetľovať a hľadať odpovede na otázky týkajúce sa ročných období, rastlín a stromov v okolí školy, pozorovania oblohy, ochrany životného prostredia. Súčasťou prírodovedy je aj človek, starostlivosť o zdravie, bezpečnosť a zdravý spôsob života.  Žiaci budú vedení pomocou získaných kompetencií k svojmu osobnostnému a sociálnemu rozvoju a  rozširovaniu enviromentálného cítenia . Manažerskými spôsobilosťami  učiteliek budeme podnecovať žiakov k  tvorbe projektov a  prezentačných zručností žiakov.

2. Ciele učebného predmetu

Podporovať kompetenciu žiakov samostatne sa učiť.  Rozvíjať orientáciu v priestore, čase i  sociálnej oblasti.. Podnecovať schopnosti žiakov pri objavovaní a snahe vysvetľovať, všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny. Poukazovať na jedinečnosť prírody a prírodných výtvorov v okolí. Rozumieť znakom, ikonám, hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie. Svoje návrhy interpretovať, diskutovať o návrhoch, vedieť robiť jednoduché pokusy. Sledovať a výsledky sledovania zaznamenávať.

Obsah učebného predmetu

.tvoria tématické celky :  Ročné obdobia ( zmeny v prírode, teplota, vzduch, kalendár prírody,  počasie.                               Stromy ( listnaté , ihličnaté stromy...                                               

                                            Rastliny (stavba tela, kvety,poznávanie rastlín.)

                                            Voda  ( kolobeh vody v prírode, vlastnosti vody, zdroje, pitná voda...)

                                            Zvieratá ( poznávanie , spôsob života , prostredie v ktorom žijú)

                                           Enviromentálna výchova ( človek pretvára okolie,prírodu)                       

      Životospráva ( správne návyky, BOZ  doma, v škole, prírode...)

Časová dotácia :2 hodiny týždenne

Požiadavky na výstup pre 2. ročník

Opísať zmeny v priebehu roka, ročné obdobie, Vedieť sa orientovať v kalendári. Porovnať ročné obdobia podľa teploty vzduchu, spôsobu obliekania, činnosti žiakov.   

Pripraviť experiment, ktorým dokáže, že vzduch je hmota, zaznamenávať teplotu vzduchu.

Na základe záznamov zo sledovania počasia v priebehu jedného týždňa vyhodnotiť zmeny počasia, zaznačiť do merania zvolenými znakmi  zmeny oblakov, zmeny oblohy.

Rozoznať stromy listnaté a ihličnaté podľa základných charakteristík.

Poznať základné kvety, rastúce v okolí školy a v obci, v parku , na lúke.  

Opísať podľa vlastných záznamov z prieskumu, čo rastie v okolí školy, v obci, aké rastliny stromy, vedieť ich porovnať, v čom sa líšia podľa obrázkov popísať rastliny .

Urobiť si atlas z fotografií alebo kresieb alebo listov stromov. Tvoriť zbierku, analyzovať, triediť. 

Vedieť polievať kvety voľne rastúce aj v kvetináčoch,, mať svoj kvet – triedny. 

Rozlíšiť ovocné stromy od iných stromov. Poznať základné druhy plodov a čím sa líšia.

Navrhnúť možnosti druhov zeleniny, ktoré je možné pestovať v danej oblasti, vypestovať zeleninu.

 Navrhnúť možnosti ochrany lesov v parku, na školskom dvore, kvety a zvieratá v parku, spolužitie. 

Vytvoriť harmonogram ochrany, zapisovanie si údajov o stave počas roka.

Opísať v akých formách sa môže voda nachádzať v prírode.

Vysvetliť rozdiel medzi riekou a jazerom,  poznať aká rieka tečie v okolí obce,

pozorovanie oblakov, nakresliť rôzne druhy oblakov a akým počasím sa spájajú jednotlivé druhy oblakov.

Vysvetliť význam vody pre človeka, navrhnúť spôsoby ako chrániť vodu.

Pripraviť experiment,  čo sa vo vode rozpustí, čo sa nerozpustí.

Pripraviť návrhy ako chrániť vodu.

Pozorovať živočíchov v okolí školy, nakresliť ich, vedieť ich názvy, zistiť ako žijú , získať informácie z encyklopédie alebo internetu.

Uviesť príklady ako využíva človek prírodu.

Vysvetliť,  kedy už človek nevhodne využíva prírodu a začne ju ničiť.

Navrhnúť spôsoby, ako  viesť zdravý spôsob života, starať sa o seba.

Poznať návyky správnej životosprávy, vedieť sa správne obliecť podľa počasia, dávať si pozor na ceste, osvojiť si správne hygienické návyky.

Opísať nebezpečné miesta, poznať v ktorých častiach školy, resp. cesty do školy alebo v obci sú nebezpečné miesta.

Učebné zdroje:  Wiegerová, Česlová, Kopáčová: Prvouka pre 2. ročník ZŠ

Kopáčová: Prírodoveda pre 3., 4. ročník ZŠ

Okrem prac. listov a prac. zošitov budú používané všetky vhodné učebné pomôcky dostupné na našej škole

3. Stratégie vyučovania

            Stratégia vyučovania určuje metódy a formy práce, ktorých premyslený výber, logické usporiadanie vedie k úspešnému zvládnutiu jednotlivých cieľov v tomto predmete. Používame tieto metódy:

Motivačné – rozprávanie, rozhovor, demonštrácia, problém ako motivácia , pochvala,   

                     povzbudenie, konštruktívna kritika

Expozičné -  rozprávanie, opis, vysvetľovanie, rozhovor, beseda, dramatizácia, demonštrácia,  

                    pozorovanie, manipulácia s predmetmi, práca s projektmi, napodobňovanie   činností

Fixačné – opakovanie a precvičovanie vedomostí, precvičovanie a zdokonaľovanie 

                 vedomostí, práca s projektmi

Formy práce:  vyučovacia hodina, práca v skupinách, samostatná práca, programové   

                         vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, didaktická hra, práca vo dvojiciach,   

                         vychádzka, návšteva  múzeí a príslušných inštitúcií    

4. Kompetencie a spôsobilosti

 Žiaci napľňaním cieľov informatickej výchovy rozvíjajú tieto kľúčové kompetencie:

 KOGNITÍVNE KOMPETENCIE:

-       používať informácie a pracovať s nimi

-       riešiť problémy

-       používať kritické myslenie a vedieť vyjadriť svoj názor

-       využívať kreativitu

FUNKČNÉ KOMPETENCIE

-       učiť sa učiť

-       používať efektívne pracovné metódy

-       uplatňovať logické operácie

-       čítať s porozumením

-       vyjadrovať sa písomne

-       funkčne využívať prírodovedné poznatky a zručnosti v živote

OSOBNOSTNÉ KOMPETENCIE

-       vytvárať vlastnú identitu a uvedomovať si ju  (sebauvedomenie a sebareflexia)

-       zodpovedne sa rozhodovať a cieľavedome riadiť vlastný život (organizovať a sebaregulovať)

-       byť zvedavý – mať chuť poznávať

-       prejavovať a zvládať emócie

SOCIÁLNE KOMPETENCIE

-       spolupracovať s druhými

-       budovať vzťahy s druhými

-       aktívne tvoriť a ochraňovať životné prostredie

-       kooperatívne riešiť problémy a konflikty

5. H odnotenie predmetu

Vo výchovno-vzdelávacom procese sa uskutočňuje priebežné a celkové hodnotenie:priebežné hodnotenie sa uskutočňuje pri hodnotení čiastkových výsledkov a prejavov žiaka na vyučovacích hodinách a má hlavne motivačný charakter; učiteľ zohľadňuje vekové a individuálne osobitosti žiaka a prihliada na jeho momentálnu psychickú i fyzickú disponovanosť, celkové hodnotenie žiaka v jednotlivých vyučovacích predmetoch sa uskutočňuje na konci prvého polroka a druhého polroka v školskom roku a má čo najobjektívnejšie zhodnotiť úroveň jeho vedomostí, zručností a návykov v danom vyučovacom predmete.Predmet klasifikujeme. Žiaci sú v predmete prírodoveda hodnotení podľa Metodických pokynov na hodnotenie žiakov základnej školy č.7/2009 – R z 28. apríla 2009. Hodnotí sa pripravenosť žiaka na vyučovanie, vlastná aktivita, tvorivosť, spolupráca. V prvom aj druhom polroku budú žiaci skúšaní ústne aj písomne aspoň dva krát za polrok. Hodnotí sa práca na projektoch,ako aj samotný obsah .

1. Charakteristika predmetu:

Vlastiveda v druhom ročníku je učenie sa o priestore, v ktorom žijeme a chceme, aby sa žiaci odmalička učili poznávať, objavovať, pýtať sa a hľadať odpovede na otázky.

Žiaci sa budú učiť všímať si svoje okolie, obdivovať kvety, stromy, parky, prírodné krásy, budovy, sochy, námestia, všímať si, čo je nové v obci, prípadne ako sa mení svet okolo nás.

Témami vlastivedy sa žiaci pripravujú aj na vyučovanie geografie, tak sa postupne oboznamujú s plánom.

V 2. ročníku precvičujeme orientáciu na náčrte alebo pláne obce, umiestnenie jednotlivých objektov. Žiaci sa zdokonaľujú tvorbe projektov, dopravnej výchove, environmentálnej výchove, mediálnej výchove.

2. Ciele  a obsah vzdelávania :

- podporovať chuť učiť sa,

- rozvíjať schopnosť objavovať a snahu vysvetľovať,

- všímať si priestor, v ktorom žijeme a jeho zmeny,

- prejavovať záujem o spôsob života ľudí v blízkom okolí, v triede, škole, obci,

- vedieť pracovať s náčrtmi napr. triedy, školy, blízkeho okolia , ktoré vedú k zručnosti pracovať s plánom obce , orientovať sa na nej a podľa nej v praxi – plány miest,

- vnímať jedinečnosť prírodných výtvorov v okolí a rozvíjať záujem objavovať a vysvetľovať,

- rozumieť znakom, ikonám,

- hľadať riešenia na otázky, hľadať informácie, svoje návrhy interpretovať,

- diskutovať o návrhoch,

- vnímať krásu kultúrnych pamiatok, naučiť sa vážiť si ich a chrániť.

Obsah je tvorený nasledujúcimi tematickými celkami:  

l. Škola a okolie  (trieda, okolie školy,,,)

ll, Cesta do školy (prechádzanie cez vozovku, križovatka, dopravná výchova ..)

lll. Objavujeme premeny okolo nás ( režim dňa, kalendárny a školský rok, počasie, premeny v prírode,...)

lV. Môj rodný kraj a čo sa v ňom deje (rodina, príbuzní, predkovia, história, služby, kultúra a šport, požiarna ochrana a životné prostredie )

V. Zvyky a tradície (jesenné, zimné, jarné,)

Vl. Čo sa mi v našom kraji najviac páči (priestorová

prezentácia )

 Učebné zdroje:

Učebnice a pracovné zošity z vlastivedy pre 2. ročník ZŠ, pripravené metodické materiály, výučbové CD, virtuálna knižnica a internetové informácie.

Požiadavky na výstup

Požadovaný výstup žiakov z vlastivedy v 2. ročníku je zameraný na rozvíjanie funkčnej gramotnosti v oblastiach: čitateľskej gramotnosti – čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť, ich, využívať, prezentovať. Získavať údaje z nesúvislých textov – plánov, obrázkov, fotografií. Dôležitou súčasťou je aj čítanie obrázkov - vizuálna gramotnosť. Pri rozvíjaní prírodovednej gramotnosti v témach, ktoré sú zamerané na prírodnú časť prostredia, pôjde najmä o objavovanie, pozorovanie a vysvetľovanie prírodných dejov. Vlastiveda rozvíja aj kultúrnu gramotnosť, rozvíja záujem o kultúrne tradície svojho regiónu a Slovenska.

3. Stratégia vyučovania:

            Nové moderné metódy: 

- brainstorming

- vyučovanie hrou cez didaktické hry

- dramatizácia

- motivovanie pomocou úloh (otázok  učiteľa, problémy, cvičenia, výchovné situácie, ktoré si vyžadujú aktivitu a riešenie zo strany žiaka)

- motivovanie pomocou hodnotenia (vytvorenie príležitosti, aby sa mohlo dieťa pochváliť, hodnotiť najmä významné veci, viac odmeňovať ako kritizovať, používanie spôsobov hodnotenia cez  pochvaly, tlieskanie, slovné a individuálne hodnotenia)

Formy vyučovania:

- skupinové vyučovanie

- problémové vyučovanie

- projektové vyučovanie                                       

- heuristické vyučovanie (DITOR)

- tvorivé vyučovanie

4. Kompetencie a spôsobilosti žiaka :

Požadovaný výstup žiakov z vlastivedy v 2. ročníku je zameraný na rozvíjanie funkčnej gramotnosti v oblastiach: čitateľskej gramotnosti – čítať s porozumením odborný text, vyberať z neho informácie, triediť, ich, využívať, prezentovať. Získavať údaje z nesúvislých textov – plánov, obrázkov, fotografií. Dôležitou súčasťou je aj čítanie obrázkov - vizuálna gramotnosť. Pri rozvíjaní prírodovednej gramotnosti v témach, ktoré sú zamerané na prírodnú časť prostredia, pôjde najmä o objavovanie, pozorovanie a vysvetľovanie prírodných dejov. Vlastiveda rozvíja aj kultúrnu gramotnosť, rozvíja záujem o kultúrne tradície svojho regiónu a Slovenska.

5. Hodnotenie predmetu:

Žiaci budú hodnotení na vyučovacích hodinách podľa metodického pokynu č.7/ 2009 –R z 28.4.2009 na hodnotenie žiakov ZŠ .

Vlastivedu v 2. ročníku klasifikujeme piatimi stupňami hodnotiacej stupnice.

            1. Charakteristika vyučovacieho predmetu

Vyučovací predmet náboženská výchova má  opodstatnenú úlohu v celistvom ponímaní výchovy v škole. Formuje v človeku náboženské myslenie, svedomie, náboženské vyznanie a osobnú vieru ako osobný prejav náboženského myslenia a integrálnej súčasti identity človeka. Ponúka prístup k biblickému posolstvu, k učeniu  kresťanských cirkví a  k ich tradíciám, otvára pre neho možnosť života s cirkvou, zameriava na pozitívne ovplyvnenie hodnotovej orientácie žiakov tak, aby sa z nich stali slušní ľudia s vysokým morálnym kreditom, ktorých hodnotová orientácia bude prínosom pre ich osobný a rodinný život i pre život spoločnosti. Náboženská výchova je  výchovou k zodpovednosti voči sebe, voči iným jednotlivcom i celej spoločnosti. Učí žiakov kriticky myslieť, nenechať sa manipulovať, rozumieť sebe, iným ľuďom a svetu, v ktorom žijú.

Výučba predmetu zároveň naväzuje na ďalšie spoločenskovedné predmety, umožňuje žiakom ozrejmiť si morálny pohľad na mnohé témy otvorenej spoločenskej diskusie. Učí žiakov rozlišovať medzi tým, čo je akceptované spoločnosťou, a tým, čo je skutočne morálnym dobrom pre jednotlivca i pre celú spoločnosť.

Ročníková téma: Cesta dôvery

Dieťa si v škole vytvára zázemie v spoločnosti rovesníkov, čo mu dodáva pocit istoty. Istota v seba, v milujúcich ľudí je potrebná na jeho ďalšie rozvíjanie.

Schopnosť otvárať sa Bohu a ľuďom sa prejavuje pozitívnym vnímaním seba. Naučiť sa dôverovať je predpoklad viery. Schopnosť prejavovať dôveru Bohu, ktorý ho miluje sa zakladá na osobnej skúsenosti dôvery v človeka, ktorý stelesňuje pocit bezpečia. Jadrom vývoja viery sú príbehy, pomocou nich dieťa Boha spoznáva a za­žíva. Nachádza bezpečnosť v kon­­cep­te Boha, ktorému

možno úplne dôverovať a ktorý je ochotný odpustiť.
 

          2.Ciele vyučovacieho predmetu

sa napĺňajú i pomocou prierezových tém.

Prierezová téma

-       environmentálna výchova

Žiak má základné zručnosti pre hodnotenie vzťahu medzi človekom a jeho životným prostredím vo svojom okolí, pričom zároveň chápe potrebu ochrany životného prostredia na celom svete

-       oceňuje postavenie človeka v poriadku stvorenia a citlivo pristupuje k živej prírode

-       vyjadrí radosť zo života, je pozorný k svetu ako k miestu, ktoré má svoj pôvod a zmysel v Bohu

-       tvorba projektu a prezentačné zručnosti

Žiak je ochotný a schopný spolupracovať a iniciovať spoluprácu

-       dokáže prezentovať svoj produkt, ale aj prácu v skupine

-       osobnostný a sociálny rozvoj

Žiak rozvíja sebareflexiu, spoznáva sám seba, svoje dobré a slabé stránky

-       je pripravený pre rozvoj a výchovu svedomia

-       rešpektuje potreby a práva ostatných

-       rozvíja sociálne spôsobilosti pre osobný život a budovanie medziľudských vzťahov rešpektujúcich práva druhého človeka

-       mediálna výchova

Žiak začína chápať pravidlá fungovania mediálneho sveta a primerane veku sa v ňom orientuje

-       rozlišuje medzi fikciou a skutočnosťou

Učebné zdroje

Metodická príručka katolíckeho náboženstva pre druhý ročník základných škôl „Cesta dôvery“, vydanú Katolíckym pedagogickým a katechetickým centrom, n.o. v Spišskej Novej Vsi. Metodická príručka obsahuje metodicky spracované témy, farebné obrazové prílohy a pracovné listy. Metodické materiály pre náboženskú výchovu obsahujú ku každej téme bohatú ponuku aktivít.

Sväté písmo, Katechizmus Katolíckej cirkvi, Dokumenty Katolíckej cirkvi, biblické mapy.

DVD- filmy, nahrávky piesní

         3. Stratégia vyučovania

               Pri voľbe vyučovacích metód a foriem prihliada učiteľ na usporiadanie obsahu vyučovania, vlastné činnosti a činnosti žiakov zacielené na dosiahnutie stanovených cieľov a kľúčových kompetencií žiakov. Voľba metód závisí od obsahu učiva, cieľov vyučovacej hodiny a materiálneho vybavenia.

      Na vzbudenie záujmu žiakov o učebnú činnosť možno využiť motivačné metódy, ako je motivačné rozprávanie , motivačný rozhovor, motivačný problém, motivačnú demonštráciu.

        Expozičné metódy - rozprávanie , vysvetľovanie, rozhovor, demonštračná metóda, pozorovanie, manipulácia s predmetmi.

        Problémové metódy - heuristická metóda a projektová metóda

 aktivizujúce metódy -  diskusia, filozofická situačná metóda), inscenačná metóda, didaktické hry kooperatívne vyučovanie), dramatizácia, simulácia, k

      Fixačné metódy – sú neoddeliteľnou súčasťou vyučovania, napr. metódy opakovania a precvičovania

Žiaci počas hodín NV môžu  sedieť aj v kruhu, aby si videli navzájom do tváre, aby sa vzájomne poznávali. Je to východisková pozícia, ktorá nie je cieľom, ale prostriedkom. Samozrejme, je možné aj iné usporiadanie priestoru v závislosti od metódy, ktorú učiteľ pre danú aktivitu zvolil.

             4. Kompetencie a spôsobilosti žiaka :

Rozvoj kompetencií

-       komunikačné:

Žiak objavuje zmysel symbolického spôsobu komunikácie,

- vlastnými slovami vie vyjadriť svoje vnútorné pocity, vyjadruje svoje myšlienky v práci     v skupinách, zapája sa do diskusie

• sústreďuje svoju pozornosť na toho, kto hovorí
• svojimi slovami vyjadruje svoje pocity
• sústreďuje svoju pozornosť na toho, kto hovorí
• svojimi slovami vyjadruje svoje pocity
• chápe obsah a zmysel počutého textu a vie naň reagovať
• svojimi slovami reprodukuje biblické posolstvo zmluvy Boha s človekom
• intuitívne rozumie neverbálnej a symbolickej komunikácii

      -     kompetencie k učeniu sa:

Žiak je otvorený pre tvorivé myslenie,

-       je otvorený pre tvorivé učenie sa prostredníctvom ponúknutých životných pravidiel podľa desatora

• sociálne a interpersonálne:

Žiak buduje vzťahy dôvery,

• formuje zdravé sebavedomie
• prejavuje úctu k jedinečnosti každého spolužiaka

-       existenciálne:

Žiak má základný náhľad k pochopeniu princípu hriechu ako slobodného a dobrovoľného prerušenia vzťahu s Bohom zo strany človeka,

-       rozumie základnému správaniu spojenému s modlitbou

-       je otvorený pre rozvoj vlastného svedomia a pripravený na tomto procese sa aj  podieľať

-       spoznávaním samého seba hodnotí svoje činy, dokáže si priznať vinu a viesť k náprave

-       kompetencie k riešeniu problémov:

Žiak plánuje a podieľa sa na riešení úloh s druhými, primerane svojej detskej skúsenosti vie formulovať problém,

• rozvíja postoj prehodnocovania negatívnych skutočností (dobro - zlo)
• spontánne a samostatne hodnotí vo svojom bezprostrednom okolí, čo sa mu páči/nepáči, čo je správne/nesprávne, čo je dobré/zlé
• v rozsahu svojej detskej skúsenosti je pozorný voči morálnym konfliktom, je otvorený pre dobro

• sociálne a interpersonálne:

Žiak buduje vzťahy dôvery, formuje zdravé sebavedomie

• prejavuje úctu k jedinečnosti každého spolužiaka

• kultúrne:

Žiak sa orientuje v striedaní všedných dní a kresťanskej nedele, prežíva ich rozdielnu náplň a úlohu

• občianske:

 Žiak vníma Dekalóg ako etický princíp pre správanie človeka,

• vníma Dekalóg ako pravidlá pre dobré spolunažívanie v ľudskej spoločnosti

        5. Hodnotenie predmetu                                                                                                                                                                    Na hodine náboženskej výchovy žiakov učiteľ nehodnotí známkou. Pri praktických aktivitách je vhodné slovné hodnotenie praktických zručností s dôrazom na samostatnosť a správnosť tvorby záverov z riešenia úloh. Optimálne je slovné hodnotenie so stručným komentárom k výkonu žiaka.